3D ZRELÉHO MUŽA

Ak mám byť dobrým otcom, najskôr treba hovoriť o identite muža, lebo len správny muž môže byť dobrým otcom. V románovom bestselleri Chatrč či na Rembrandtovom obraze Márnotratného syna je Boh Otec láskavou milujúcou matkou i otcom. Pre osobný rast muža je potrebné zveľaďovať bojovnosť, prekonávať pohodlnosť, lenivosť, pasivitu a ješitnosť. K čomu sme vlastne pozvaní Bohom? Ako muži sme citliví, veľmi. Nechceme to dať najavo, robíme to neradi. Všetci. Synovia otcov, aj vysokopostavení muži. Máme v sebe niečo zraniteľné, svoje slabé miesta.

Muž by mal žiť svoj vlastný príbeh. Objaviť to, kde ho Boh chce mať. Znamená to nebyť kópiou niečoho. To je nákazlivé zlo v súčasnosti. Autonómnosť muža, ku ktorej je pozvaný, znamená schopnosť učiť sa samostatnosti a vnútornej nezávislosti, byť si vedomý vlastných schopností. To znamená poznať, na čo mám, ktorým smerom môžem ísť, tvoriť vlastný život, robiť, čo viem, tvoriť a nenechať sa len tak unášať životom. Stáť na pevnej podložke, zakorenený v niečom, v Niekom. Autonómnosť je postavená na pravdivom vedomí vlastného bohatstva. Mám v sebe niečo, čo iný nedostal, som originál. Je to akoby rukopis, ktorý vlastním. Prvá autonómnosť je samostatnosť. Mladý muž má osemnásť rokov a drží v rukách vodičský preukaz. Patrí mu celý svet, môže čo chce, ísť, kam chce. Ale len zdanlivo. Len čo nastúpi do auta, musí dodržiavať určitý systém pravidiel, je postihnuteľný zákonom, obmedzený technickým stavom svojho auta či množstvom paliva. Každá hra má určité pravidlá. A o tom je aj život zrelého muža.

Žijeme v dobe, keď sa dievčatá a ženy pýtajú, akí sú dnes mladí muži a prečo to nie je tak, ako to bolo kedysi. Prečo možno nechcú prevziať zodpovednosť... Jedna z odpovedí môže byť: lebo im to niekto umožňuje. Osobný rast mužov majú naozaj vo veľkej miere dievčatá a ženy. Tým, čo od mužov očakávajú, ale aj naopak - tým, čo od nich neočakávajú.

Muž potrebuje k životu tri základné veci: modlitbu, prácu a vzor. Keď sa muž modlí, ešte viac ako blízkosť je pre neho a jeho viere dôležité vedomie, že je tu niekto väčší ako on, a to je Boh. Muž uznáva určitú hierarchiu, autoritu, ktorá tvorí rešpekt. Toto je cesta aj pre mužov, budúcich manželov. Boh je väčší ako som ja sám. Niekedy to zvádza k súpereniu. Niekedy muž narazí a ťažko si to pripúšťa. Tým, že sa skloní pred Bohom, získava kyslík pre svoju mužskú dušu. Ten vytvára práve modlitba. Muž postupne zistí, že tu nie je sám a že je tu ešte niekto vyšší. Zaujímavou by bola svadobná úvaha: kde je väčšia záťaž? V srdci ženy, alebo na pleciach muža? Ťažko odpovedať, každá cesta má svoje tajomstvá, čo treba uniesť. S tým súvisí práca (a deštrukcia nezamestnanosti) a vzor. Mať niekoho, chcieť byť ako on, byť v niečom dobrý. Napríklad kolega, ktorý mi môže byť vzorom a môžeme si byť vzorom navzájom.

Dôležitým rozmerom zrelého muža je úcta k žene. Podľa toho možno spoznať správneho muža. Vzácnou charakterovou črtou je, že všetko trpké a ťažké, čo je mužovi ľúto z vlastného detstva a jeho výchovy, keď sa veľakrát hranice posúvali tým nesprávnym, bolestivým smerom, nebude pokračovať ani rásť v jeho vlastnom dospelom živote, ale že pevnou súčasťou jeho vlastného charakteru budú hranice v správaní, konaní aj úcte k ženám, ktoré nikdy neprekročí. S charakterom muža súvisí úloha byť trpezlivým, pretože ovocie nepríde hneď.

Na formáciu charakteru a na rast či obety muža podvedome pôsobia aj mnohé trendy súčasnoti. Konzumná doba je v súčasnosti proti formácii charakteru, obetám, rastu. Napríklad virtuálny pojem, tzv. boh teleshoppingu. Všetko, čo si zákazník objedná, vidí na obrazovke a po zaplatení aj dostane. Navyše, ak si objedná hneď, bude ešte naviac zýhodnený. Tento matematický vzťah projektuje aj do vzťahu k Bohu a podvedome tým eliminuje v sebe rozmer tajomstva. Alebo telefóny, tablety, i-phony, ktoré si majiteľ prispôsobí presne na mieru, podľa seba a svojich potrieb. Je ťažšie formovateľný v situáciách, ktoré si vyžadujú, aby sa prispôsobil on. Konkrétny, reálny život je iný. Niekedy sa treba obetovať, z toho sebeckého a pyšného vložiť do spoločného, vedieť si odoprieť napríklad čas, jedlo, peniaze, spánok aj na úkor seba a venovať to niekomu inému. Tieto drobné sebaobety (stačí napríklad ranné vstávanie na prvé zvonenie budíka, nie až to o deväť minút), sú maličké kamienky v charaktere zrelého muža. Vedieť sa obetovať a vedieť prehliadnuť ducha tejto doby, ktorý chce všetko okamžite, okamžitý pôžitok. Je potrebné vedieť vnímať dlhodobý cieľ. Podobne ako sochár, ktorý dlho pracuje na soche. Netreba sa báť dlhšie a systematicky na niečom pracovať. Úloha mladého muža medzi 25. a 30. rokom, to nie je len zhromaždiť a vybudovať finančný kapitál. Ide aj o morálny kapitál. Vtedy je čas vybudovať niečo, z čoho bude žiť a z čoho bude dávať po celý život. Veci sa budú kumulovať a budú náročné. Musí sa naučiť stretnúť sa sám so sebou, so svojím Bohom. Aj otcovstvo, práca a deti budú náročné na zvládanie. Čas, keď je muž ešte sám (podobne ako všetci respondenti v tejto knihe), je časom na vybudovanie základných pilierov, kam si treba vložiť aj skúsenosť s Bohom, ktorej sa netreba báť. Budovať aj niečo morálne. Premrhať týždeň, keď neurobí nič pre seba a svoj rast, je trojnásobnou škodou, pretože vo veku mladého muža sa formuje aj jeho charakter. Je to čas, keď sa kladú základy osobnostného, charakterového života, duchovného života; čas, keď sa neriešia len aktuálne povinnosti, väzby a situácie. Život je plnohodnotnejší, keď sa obetuje. Neskôr to už nemusí ísť. Každý muž by mal dosiahnuť určitý stupeň schopnosti zvládnuť riziko. Mal by poznať každodennú všednosť, obyčajné opakujúce sa veci, chvíle bez nadšenia a energie. Mladý muž rád testuje hranice, skúša, pokiaľ sa až môže ísť. Býva však aj sklamaný, má traumy a každý deň začína od inej úrovne. Každý týždeň, pokiaľ urobí krok dopredu, krok, ako z toho von, urobí niečo pre seba a pôjde ďalej. V tom všednom by sa mal učiť Božej prítomnosti. Snažiť sa o rast, nie o dokonalosť; ak urobí každý deň malý krok dopredu, veci sa posunú. Spätná väzba a revízia života ho v tom uistia. Porovnanie, ako to bolo predtým a ako je to teraz, ho navedú, aby zistil rozdiel. Jednoduchým príkladomsú ničivé tsunami a zemetrasenie v Ázii. Japonsko sa po zemetrasení pozviechalo takmer okamžite. Po šiestich týždňoch mali prvé poškodené oblasti zrekonštruované a nanovo vybudované. Na Haiti bolo zaznamenané falšovanie a zvyšovanie počtov obetí, aby sa zvýšil rozsah poskytnutej humanitárnej pomoci.

Férový a charakterný muž zaujíma na všetkých postoch a vo všetkých postojoch pravdivé a transparentné stanovisko. S jeho pravdivosťou súvisí sebapoznanie. Byť naozaj úprimný a pravdivý v samote pred Bohom, vo vedomí, že Boh je vo všetkom a vždy so mnou. Vedieť si priznať chybu, neskresľovať, nezaobaľovať. Nenazývať veci problémom, keď sú to hriechy, a nie problémy. Rásť v sebaovládaní s vedomím, že najčastejším a najrozšírenejším chlapským neduhom nie je smilstvo ani obžerstvo, ale lenivosť. Častokrát to súvisí s jeho konaním: v mužovi sú často prítomné obavy, predsudky, istá forma strachu a neistoty z neznámeho a rešpekt. Kľúčovým v tomto všetkom je prekonať počiatočnú psychickú nechuť. Dôležitá je skúsenosť, na ktorú sa odhodlal napriek počiatočnému odporu, možno až psychického bloku, a pozitívna spätná väzba, ktorá sa potom dostavila. Korešponduje to so zápasom dobra a zla v našom svete: ani neviem, ako padnem, a potom mám z toho výčitky a hanbím sa. V konaní nejakého dobra sa mi najskôr do toho nechce, ale neskôr som rád, že som sa prekonal. Je to ťažšia cesta, ale prináša bohaté ovocie.

Na tejto ceste je dôležité očisťovať sa sviatosťami. Vedieť prijímať sviatosti ako pokrm na cestu, ktorý ma posilňuje. Boh hľadá spôsob ako muža posilniť. Život podľa prikázaní je dynamickým procesom, ktorý nám pomáha rásť. Úlohou mladého muža, ktorý možno ešte nepozná svoju budúcu manželku, je práca na sebe, čo je preňho zároveň investíciou aj do vzťahu s ňou a do jeho budúcich detí. Ak padne, môže sa očistiť. (Ale očistiť dušu je možné len Krvou Kristovou - Božou Láskou, ktorú prijmeme vierou do svojho srdca, keď človek uzná alebo vycíti pred Bohom svoju bezvýchodiskovú pozíciu a uvedomí si svoju absolútnu závislosť na Pánu Bohu a Jeho Láske. Nikdy nás neočistia ani v Božích očiach veľmi nezavážia cirkevné rituály, ani spoveď u farára neočisťuje od hriechu, ani takzvané sviatosti, a na Božom súde sa ťažko obhájite tým, že ste niekedy chodili do kostola a na spoveď. S Božou pomocou je potreba usilovať sa z celej sily ešte v tomto živote dosiahnuť takú čistotu charakteru, aby sa hriechy už nikdy viac neopakovali, cieľom je ostať čistý, nepoškvrnený od sveta, a pritom kľudne môžete mať aj manželku a deti! Boh hľadí na to, či Ho tak milujete, alebo či sa Ho snažíte z celej sily tak milovať, že chcete byť ako On-Svätý, to znamená bez hriechu, Boh sa Ťa pýta, či chceš vôbec   "BYŤ".  pozr. 1.Pet.1:13-25; pozn. Biblik)

V osobnom raste by mal liečiť a (vy)riešiť základnú príčinu svojho pádu. Aby sa jeho život stal kvalitnejším, mal by prijať aj konkrétnejšie opatrenia. Chlap po tridsiatke by nemal žiť len sám pre seba a pre svoje koníčky. Mal by žiť pre rodinu alebo pre druhých, pre dielo, do ktorého sa vkladá, byť ochotný stáť na strane slabšieho a bojovať zaňho. Aj napriek tomu, že médiá manipulujú a sprostredkúvajú nám obraz muža a spoločnosti zdeformovaný, charakter muža má byť vystavaný na obete. Každá Eucharistia nesie slová: "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás." Je to obeta, v ktorej Ježiš bezprostredne pred (umývanie nôh) aj po Poslednej večeri (zajatie, bičovanie, vykupiteľská smrť) svoje slová prepojil s reálnou službou. Spolu so svojím Otcom, ktorý Ho vzkriesil, zároveň dokázal, že každá obeta v spojení s Ním rodí nový život.

Mužské akcenty

Aj zo života sv. Jozefa sa učíme: Muž by mal prežívať vzťah k Bohu s vedomím, že Boh je väčší a silnejší ako on. Boh z autority silnejšieho zasahuje a posiela anjela. Pre Jozefa je to dôležitá informácia. Boh je silnejší, lebo má na to prostriedky, je za tým ešte niečo silnejšie (Matúš 1:20-24) Náš duchovný život má formu zápasu. V tom zápase sa dá aj prehrať. Cesta k dospelosti a viere je u každého iná, tak u dievčat, ako aj u chlapcov. Čím viac sa u mužov v duchovnej oblasti vytráca rozmer skutočného boja, tým významnejší sa pre nich môže stať boj vo forme intrigánstva. Ak ja odmietam bojovať o niečo dôležité, keďže som nastavený na boj, budem bojovať s intrigami. Boh nebude súdiť iba podľa toho, či si zomrel vyspovedaný. (Pán Boh hľadí na srdce človeka-na obsah, nie na formu. pozn. Biblik) Každý sa zodpovie aj za to, aké urobil rozhodnutia, či viedol nejaký boj. Budú sa hodnotiť dejiny duše, Boh bude hodnotiť aj "kvalitu" zápasu.

Atribútom zrelého muža je aj rytierstvo. Rytier je muž, ktorý sa nezriekne boja, ktorý bojuje čestne a podľa určitých pravidiel. Je ochotný stáť a stojí na strane slabšieho. Takto sa zachoval aj sv. Jozef, keď sa rozhodol, že Máriu s dieťaťom neopustí. Dovolil Bohu, aby v jeho živote zvíťazil (Matúš 2:19-23). Je potrebné dovoliť Bohu, aby v živote zvíťazil. Je zaujímavé, že Jozef nezostal bez odmeny. (ale keď niečo robíme, robme to z lásky a nečakajme odmenu ani od Pána Boha ani od ľudí, ak konáme dobré skutky, majme na pamäti, že my nie sme činiteľmi dobrých skutkov, pretože iba Pán Boh je dobrý. pozn. Biblik)

V súvislosti so zraneným otcovstvom alebo ťažkým detstvom je potrebné zmieniť aj inštitút náhradnej mužskej roly. Znamená to, že ak som nemal otca, v jeho úlohe by ho mal zastúpiť nejaký muž. Nenahraditeľnosť náhradnej mužskej roly spočíva v tom, že materiálnu rovinu do istej miery môžu prevziať matky, ale symbolickú nie. Mnohí muži môžu byť dobrí pre tých, ktorí nemali dobrého otca, môžu byť pre nich istým ťahom dopredu. Náhradná rola otca sa v niektorých prípadoch javí ako nevyhnutná. Nahrádzajúca osoba môže reálne naplniť aj chýbajúcu iniciáciu a uvedenie do dospelého života. Sprevádza syna v iniciačných modeloch a momentoch, aby sa stával dospelým mužom. Vo všeobecnosti to platí o rodičovstve, otcovstve, materstve a vzťahuje sa to aj na otcovstvo duchovné. Ten, kto privádza druhého k aktu života, napríklad k dobrému konaniu (alebo ku pokániu-k snahe o očistu a trvalú zmenu charakteru; pozn. Biblik) k poznaniu, k vôli, k láske, si zaslúži byť nazývaný otcom. Každá starostlivosť o druhého  je obohacujúcim darom aj pre toho, kto otca nahrádza. Byť vlastným deťom alebo deťom iných ľudí otcom alebo niekým porovnateľným (strýkom, trénerom, vychovávateľom, asistentom, terapeutom, duchovným otcom) je kráľovská cesta k mužskosti. Svoju vlastnú mužskosť získavame tým, že ju ako vychovávajúci aj ako učiaci sprostrekovávame tým mužom a ženám, ktorí blízkosť slušného muža nezažili a ani nevedia, čo vlastne znamená. Veľkú hodnotu to má aj pre tých, ktorí nezažili blízkosť otca alebo mamy.

Autentickou a priamočiarou pomocou nikdy neprestanú byť férové chlapské priateľstvá. Ak sa muži - autority - dokážu k mladším a slabším priblížiť "zboku" (pretože v kríze autority a súčasnej dobe inak už veľa ani nedosiahnu), môžu urobiť veľmi veľa. Nesmú sa vo vzťahu na nič hrať, ani sa vo vzťahoch nesmú báť byť férovými a autentickými. Znamená to neuhnúť a slúžiť pravde, aby sme mohli v druhých stretnúť Krista. Tieto kritériá položia základ pre priateľstvá na celý život.

Vzor mužnosti nájdeme aj v osobe Pána Ježiša Krista. Pán Ježiš Kristus sa nespája s ostanými mužmi, aby sa týmto spôsobom cítil silný alebo aby sa vyvýšil nad ženy. Obklopil sa solidárnymi bratmi, apoštolmi, hoci neboli vždy spoľahliví a bojovali o svoje pozície. S apoštolmi nezaobchádza "v rukavičkách", nikdy však nemenil strany. Nešiel za ženami, hoci možno boli milšie a ľahšie ovplyvniteľné. Nerobil nič, aby dokazoval svoju mužskosť, lebo bol v nej úplne "jasný." (nem. "Er war darin ganz klar.") Nepostavil sa do "svetiel rámp", nenechal sa obdivovať, tento pokus od seba odstrkoval s poukazom na svojho Otca, úspech nerozmieňal pre seba samého. Okrem Krista nachádzame ďalšie a podobné vzory v Starom zákone, životopisoch blahoslavených a svätých.

Na záver našich úvah o zrelosti muža ešte niekoľko impulzov k zrelému otcovstvu: Pokiaľ mi rodina, v ktorej som žil, nič nehovorí, cítim sa vzdialený, osamelý a bojím sa prijať zodpovednosť, ak moje detstvo bolo nejasné a jeho príbeh možno dosť bolestivý, tieto veci sa dajú znovu prežiť (a to aj napriek bolesti a smútku v mojom vlastnom detstve). To, čo som si neuvedomil, môžem nanovo prežiť so svojou manželkou, deťmi. Veľa vecí zo svojho detstva môžem akoby po druhýkrát interpretovať so svojimi deťmi a v novom uhle pohľadu (v inej optike budem prežívať svoj niekdajší príbeh, keď napríklad môj syn pôjde prvý raz do školy). Vyžaduje si to však aj prijať zodpovednosť a nebáť sa urobiť prvý krok. Biblia je plná skokov do neznáma a neistôt. Nebáť sa. Nebáť sa písať dejiny Starého a Nového Zákona vo svojom živote. Nebáť sa urobiť rozhodnutia.

Úlohou zrelého muža ako mladého otca je hovoriť ďalším pokoleniam o Božej vernosti. Poúčaj o nich (o týchto slovách) svojich synov (Deuteronomium 6:3-7). Je našou povinnosťou komunikovať svojim potomkom Božiu lásku. Hovoriť nielen slovami, ale aj životom, prirodzeným záujmom o druhého. V prípade dcéry byť gavalierom, aby dievča od útleho detstva cítilo lásku, úctu a prijatie. Potom si dobre bude môcť nielen dobre predstaviť milujúceho Boha, ale začne si aj vážiť seba samu. Slovne formovať a informovať deti, že Boh má každého z nich rád. Že je Bohom, ktorý plní prisľúbenia a ktorý má celé ľudstvo rád. Je to niečo veľmi posvätné. Boh nám požičiava otcovstvo, aby ukazoval ľudstvu, ako ho má rád. Cez nás, našu obetu, cez naše opravdivé a hlboké žitie vlastnej identity.

Úryvok z knihy OTCOVSKÉ RANY, uverejnené so súhlasom autora.

Autor: ThDr. Juraj Sedláček, PhD., DiS.