Klasika. Piatkový večer. Už nám nestačila marihuana, chceli sme sa baviť celú noc a potrebovali sme energiu. Tak som prehovoril kamaráta, aby vybavil pervitín. A on Teda vedel vybaviť... Skrátka chalan mal kontakty. Čo Gulo kedy zohnal, to bol prvotriedny materiál.

Všetko bolo vybavené obratom. Iba som si počkal na donášku do domu. Vtedy som ešte býval s mamou. Keď mi Gulo zazvonil, všetky žilky začali vo mne hrať. Cítil som to zvláštne vzrušenie hazardného hráča, ktorý je už len kúsok od víťazstva.

Plochá obrazovka môjho iPhonu sa používala ako rysovacia doska na krásne čiaročky pervitínu. Ruky sa mi už triasli od nedočkavosti, dával som si pozor, aby mi telefón nevypadol z rúk a tričkom som už leštil display a chystal som si ako vzorný žiak svoje rysovacie potreby.

Mali sme tú drzosť, že pervitín sme šňupali u mňa v baráku na chodbe na schodoch. Nikdy zrovna nevyšiel žiadny sused. Aj keď mal som suseda, ktorý by si možno dal. Takmer každý deň voňala kvalitná marihuana od jeho dverí, ten kupoval marihuanu obvykle za 10-20 tisíc korún, mal vysokú spotrebu. Takých som ja mal susedov. Sadli sme si na schody, tesne pri susedových dverách. Narysoval som na plochú obrazovku telefónu čiaročky z bieleho prášku. Fukli sme si s Gulom každý jednu linku a bolo vybavené. Gulo vedel zriešiť niečo, čo bolo najmenej trikrát, možno niekedy až päť krát silnejšie než priemerný šit.

Po takejto šupe sme chodievali na nočné pochody cez hory. Vyšli sme na neďaleký kopec Brezina a precházdali sa po lese ako keby sme mali vrtuľu v riti. Čas bežal úžasne rýchlo. Za rytmov hudby, ktorú sme si púšťali na telefóne, sa nám keď sme boli nafučaní, veru dobre pochodovalo :-) Cigariet sme mali dosť, mali sme ešte aj trochu marihuany, toľko radosti za jediný deň!

Keď účinky pervitínu po 10-15 hodinách začnú pomaly vyhasínať, ideálne bolo zapáliť si marihuanu. Už sme si dávali pozor na kombináciu marihuana-pervitín, bezpečnejšie bolo dodržať nejaký časový odstup ako to furt dávať do seba rad-radom.

V telefóne sme už mali internet, po pár šlukoch z kvalitnej marihuany nás všetko bavilo ako deti, a pervitín nám dodával energiu behať a hrať sa. Ani sme nevedeli ako rýchlo čas ubehol. V hore nás zastihla noc. Oči si privyknú na tmu, miloval som tie nočné pochody tmou kamsi za svetlom... Ešte ma štvalo, že máme tak málo marihuany. Hľadali sme miesto, kde ubalíme jointa. V diaľke sme videli svetielko, niekto tam asi opekal. Reku ideme tam, spravíme opekajúcim trochu radosť, keď sme aj my takí šťastní! Už som sa tešil, ako sa zase zopár ľudí zhúli, zrýchľujem krok a kráčam s Gulom nočným lesom Brezina priamo k svetlu ohňa...

U mňa bolo obyklé mať plné vačky marihuany a prísť do baru a vysypať to na stôl. Aby sa nahúlilo čo najviac ľudí. Kde som s marihuanou prišiel, tam som bol vítaný. Bolo jedno, že ľudí v baroch som nepoznal, po pár šlukoch sme boli všetci známi :-) Reštaurácia sa zahalila marihuanovým dymom, ľudia sa začali pomaly chichúňať, reku, chlapci a dievčatá, ja idem domov, čaute! Som rád, že máte radosť! A tak už odchádzam, keď zrazu pribehne ku stolu naštvaná barmanka a pýta sa: "To kto tu húlil tú trávu?" a sfajčený spolusediaci zahlásil: "Ten čo odišiel!"

Je zaujímavé, že policajti ma toľkokrát prehľadávali a ja som vlastne pri sebe už nikdy drogy nemal! Už vtedy Pán Boh držal nado mnou Ochrannú ruku. Na Brezine nás aspoň nehľadali, preto sme tak radi chodievali brať drogy a baliť jointy zrovna na Brezinu.

...Prichádzame bližšie, už vidíme s Gulom jasne ten pekný oheň, hľadám sáčok s trochou marihuany, aby som sa mohol opýtať, kto si dá s nami jointa. Lenže tam pri tom ohni nikto nebol! Hmm, to je ale záhada, jedla okolo ohňa nachystaného koľko chcete, ale po piku nemáte hlad! Všetko pri ohni bolo nachystané na opekanie, chleba, špekačky, kofoly, horčica, ale nikde nikoho! Aj sme ľutovali, že nám po pervitíne nechutilo jesť, to by sme si dali! Ale nikto sa jedla nemohol ani dotknúť, boli sme sýti pervitínu. Tak Gulo, ideme teda opekať - a začal som baliť jointa...

...zrazu dobehol nejaký týpek s dievčaťom:

"Hľadám brata! Mal tu byť, niekde sa stratil!" hovorí zadychčané dievča. "Nevideli ste tu niekoho?" Reku čo sme prišli, nevideli sme nikoho! Ale vyzerá to, že nejakí ľudia odtiaľto asi pred chvíľou odišli. Kľud dievča, daj si práska, všetko bude dobré! Tak si mocne potiahla z marihuany, bolo mi jasné, že tá to nehúli prvý krát... Joint zhorel ako fakľa. Hovorím jééj, aká škoda, ešte by som Ti dal, ale už nič pri sebe nemáááme!

A to dievčatko s úsmevom na mňa vytiahlo z kabelky šišku ako kameň! Začali sme sa rehotať všetci, nechápal som, prečo ten jej priateľ s nami nehúli. On zatiaľ čosi pripravoval. Ubalil som ďalšieho jointa z vynikajúcej marihuany od tej milej dievčiny.

"No pekne opekáme!"

Zasmiali sme sa všetci okrem toho jej záhadného priateľa, ten sa jediný nesmial, nehúlil.  A zrazu mi pod nos strčil ten jej pekný priateľ alobal s kryštálikmi pervitínu... "Aha, tak Ty takto opekáš chlapče!"

Chalan sa tak sústredil na opekanie pervitínu na tom alobale, že sa ani neusmial. Iba vytiahol zapaľovač, pervitín na alobale začal dymeť! Nasával som to do rúrky, ktorú mi namiesto jointa v ďalšom kole podali do úst. No dobre opekáme, joint ako fakľa v jednej ruke a pod nosom piko na plechu! Vôbec som nemal pojem o čase, zabudol som aj na jointa v ruke. Kombinácia marihuany s pervitínom je niekedy riskantná, ale tá radosť a dobrá náladička, čo sme mali - cítili sme sa ako keby nám patril svet! Nakoniec sme sa dozvedeli, že dievča bolo hľadať mladšieho brata, po pár šlukoch z marihuany a nekonečného opekania pervitínu jej už ani ten stratený brat tak moc nechýbal. Zrazu bolo všetko v pohode. Zabudne aj brat na sestru, aj sestra na brata. Najskôr aj tí, čo prišli pred nami akože opekať, boli rovnaká kategória ako my, fukli si a nič im nechýbalo. Ani nám po takom brutálnom opekaní už nič nechýbalo. Nachystané veci, ktoré boli pri ohni sme nechali tak, nikto nebol ani smädný, ani hladný. Išli sme veselí domov.

Prišiel som domov ráno o siedmej. Mama videla, že čvirikám ako lastovička, bolo jej jasné, čo som si večer dal. Ale neodpustila si tie dotieravé otázky:

"Kde si bol?" spustila mama tým svojim vyčítavým tónom.

- Bol som s Gulom opekať!

"Áno? A čo ste opekali, piko s marihuanou?"

:-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-)

:-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-)