AKÝ MÁ BOH PRE ČLOVEKA PLÁN (3. časť)

"Lebo moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami ani moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin. Lebo o koľko vyššie sú nebesia než zem, o toľko sú vyššie moje cesty než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky." Izaiáš 55:8-9

(Izaiáš 55. kapitola  to je krátka kapitola a stojí za to si ju prečítať celú)

-   -   -

"Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie. Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom. A dám sa vám nájsť, hovorí Hospodin, a dovediem nazpät vašich zajatých a shromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás zahnal, hovorí Hospodin, a navrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odstehoval." Jeremiáš  29:11-14 

-   -   -

Boh stvoril vesmír, ktorý môže dlhodobo a šťastne fungovať, ak sa dodržiavajú určité zákonitosti. Pre planéty platia tiež zákony, žiadna planéta si nemôže zrazu začať krúžiť ako chce. U človeka je rozsah vôle na jednej strane ako u Boha, človek si môže robiť čo chce, ale len dočasu. Zvratné pôsobenie Zákonov ho dosiahne za života pozemského alebo neskôr, ale   istotne dosiahne .  (Numeri 14:18) Človek sa obvykle trápi pre svoj hriech, pre niečo, čo vo svojom živote robí zle, keď je v niečom mimo. Obvykle o tom ani nevie. Keď vás zrazu posadia do balóna a vy začnete klesať, driapu vás konáre a balón ničia ostré skaly, vy ani  neviete, že treba vyhodiť vrecia s pieskom - to sú neresti. A začať rozvíjať ctnosti - teda všetko to, čo nás robí horúcejšími pre Boha. Mnohí ale ani nevedia, že sedia v balóne, ktorý nejako môžu riadiť. Samozrejme, nie úplne celkom dokonale môžeme ovládať takýto let, ale do určitej miery niekedy aj dosť dobre. Je to ako pochopiť, že existujú určité pravidlá bezpečnosti letovej premávky, ale že nad letom aj tak nikdy nemáme úplnú kontrolu! Za jeden život zrejme ťažko pochopíme všetky potrebné veci, Boží Plán môže mať rozsah aj niekoľkých a veru aj mnohých a mnohých životov. Obvykle sa v živote opakujú určité skúšky a podľa toho, ako ste reagovali, dovoľujú vám ich milostivo opakovať obvykle dosť dlho na to, aby ste si uvedomili, že treba reagovať ináč. A keď to už viete, ešte to aj treba robiť správne, niekedy to býva ťažké, ale stále a stále a stále sa musíte snažiť! Hovorí sa, že rakovinu dostane človek, ktorý nejakú oblasť alebo niečo vo svojom živote vzdá. Nikdy sa nevzdávajte. To neznamená, že keď zrovna teraz niečo nejde, že sa to nedá urobiť lepšie, alebo existuje iná, lepšia cesta. Bruno Gr˜öning hovorí, že máme poprosiť Boha, aby nás priviedol na Cestu, Ktorá je skutočne Bohom určená - viac tu. Popri tom podľa mňa človek môže robiť ostatné veci, ale aby to nebola celkom svojvôľa, aby všetko malo určité hranice a postupne to smerovalo k Cieľu - k láske a jednote s Bohom. Biblia je dobrá pomôcka, aby človek úplne nezišiel z Cesty. Lebo skutočne, aká existuje ľahšia práca, ako každý deň prečítať kúsok Biblie? O pár rokov Bibliu takto s vytrvalým každodenným úsilím 5-10 minút denne celú prečítate niekoľkokrát. Veci, ktoré sa celkom nedajú pochopiť rozumom, vám môžu postupne "docvaknúť", ale musíte vydržať bojovať a naučiť sa víťaziť, čo je pre generála obvykle ľahšie predstaviteľné a teda aj ľahšie uskutočniteľné ako pre obyčajného pešiaka. Pešiak mnohému nerozumie, niekedy možno nerozumie ani generál, ale každý si musí splniť svoje úlohy a bojovať najlepšie ako vie. Ale ako čakáte, že vám to len tak spadne bez toho, aby ste vyvíjali ustavične každý deň aspoň nejakú prácu aby ste svoju dušu zdokonaľovali? Ako sa staráte o svoju dušu? Každý stratený deň sú straty, ktoré si nemôžete dovoliť, teda je potreba využiť KAŽDÝ DEŇ. Neprejedať sa ani sa neopíjať a byť triezvy a bdelý. Pretože bdelosťou na veľa vecí prídete! Ale ak je priemerný človek 1 deň v týždni opilý alebo ináč premárni deň, za rok stratí minimálne dva mesiace! To sú straty, ktoré si nemôžete dovoliť, nesmiete márniť svoje dni, svoj čas - váš kapitál. Vždy môžete robiť niečo, čo má zmysel. Aj oddych aj zábava je potrebná, ale všetko má svoje hranice. Investovať sa dajú aj peniaze, aj čas, aj energia. Vraj najväčší zdroj šťastia sú srdečné vzťahy. A keď sa o seba, svoju dušu, svoju lásku, priateľov a o svoje investície staráte, alebo investície zveríte tým, ktorí tomu naozaj rozumejú, beriete po čase obvykle určitý zisk aj s úrokom. Boh čaká, že sa naša duša ako kvet rozvinie, rozkvitne, aby sa raz mohla navrátiť v plnosti sýta späť Domov, lebo z plnosti prišla. Teda, že Bohu prinesieme nejaký úrok, keď vlastne do nás tiež investoval a On nebude držať investície, ktoré Mu úrok neprinášajú, alebo sú dlhodobo stratové, takže pozor! (Ján 15:2 nasl. - to si prosím vás pozrite a pamätajte)

Je jasné, že Boha si nepredstavujeme nijak, BOH JE LÁSKA, Život ako taký, základ Bytia. Všetko, čo je proti Životu (hriech, homosexualizmus, liberalizmus, narkománia a pod.) to sa brzdí a neskôr aj vysekáva (rakovina, AIDS, choroby, problémy s osudom a predčasne smrť) a čo Životu prospieva (Hľadanie Boha, zmyslu, snaha o dobro a čistotu myšlienok) to sa rozvíja, napreduje, stále sa človek s úprimnou snahou o smerovanie k Bohu v živote posúva a Boh nám v tom pomáha. 

Privedenie svojej duše do poriadku a smerovanie k hlavnému Cieľu - aby Božia Vôľa a voľa človeka boli jedno - obvykle dlhá a veľmi namáhavá práca! Človek sa sám musí skúmať, sám musí hľadať, nie nechávať všetko na Boha, lebo ak na tú uroveň lásky a jednoty ešte nedozrel, ospravedlňuje sa tým duchovná lenivosť a pasivita. Možno by pomohlo príslovie: "Modli sa tak, akoby všetko záviselo od Boha a konaj tak, akoby všetko záviselo od teba." Človek častokrát nerobí nič, ale čaká, že Boh cez neho začne robiť niečo veľké - človek nezačne kopať ani základ, a očakáva, že Boh mu postaví nádherný dom a dá mu to, po čom túži - či Boh nekonal cez Mojžiša? Cez Krista, cez Pavla? Či sa oni nemodlili, nepracovali a nevolali v srdci na Boha ustavične? Ich snaha, húževnatosť, trpezlivosť, vytrvalosť a tvrdá každodenná práca na sebe a na zmenu situácie okolo boli potrebné, oni spojili "bežnú" prácu s ustavičnou modlitbou - celým srdcom, dušou, mysľou, silou upretí na Boha, veľmi sa o to snažili, prekonávali prekážky, nereptali, vytrvali a nakoniec - obvykle až po veľmi dlhej a namáhavej ceste - zvíťazili! A teraz spojiť navzájom akoby dva nezlučiteľné protiklady, aby Boh mohol plne konať cez človeka a aby sa človek ani podvedome tomu nebránil - tam už nemôže byť dualita, ego musí ísť preč! Človek ale tiež musí obvykle veľmi dlho k tomu vyvíjať aktivitu, vydávať energiu správnym smerom. Keď je čas modlenia modliť sa, keď je čas pracovať tak pracovať, keď je čas odpočívať, tak odpočívať,  keď je čas milovania, milovať... Byť bdelý a prítomný v každom okamihu, všímať si veci okolo seba, čo je vlastne tiež duchovná prax. Naučiť sa načúvať Bohu a ľuďom aj keď sa darí, a hlavne aj keď sa nedarí. O niečo, čo má skutočne zmysel sa stále snažiť, za niečo bojovať, predovšetkým za záchranu svojej vlastnej duše.  Sami si robiť plány a ciele, obvykle aj na každý deň. Urobiť si svoj diel práce, nehanbiť sa za svoje sny a pokúšať sa ich uskutočniť. Cisárovi čo je cisárovo, čo je Božie Bohu. Ak Boh dá a človek sa osvedčí v každodenných bežných záležitostiach, potom mu môžu byť oznámené Božie plány, lebo ak dobre nezvládame ani svoj diel, ako chceme, aby nám bolo zverené niečo väčšie? Či nemali by sme chcieť najprv byť verní v mále, teda v tom, čo máme a väčšina z nás či nemáme naozaj dosť? Lebo komu bolo mnoho zverené, od toho budú mnoho požadovať. Tak o čom to je? Všetko to krásne popisuje Kazateľ:

https://www.bible.sk/sk/rohacek/kazatel/3