Možno nemám veľa času, pretože ráno smrkám krv a cítim vo vzduchu zápach chemikálií, ktoré nám filantropi sypú do vzduchu z lietadiel. Pri otvorení okna ma začína štípať nos. Vzduch dnes vonia ako Savo vo výlevke. Cítim vo vzduchu vajcový zápach (síru) a chlór. Niekedy vzduch vonia po jóde, niekedy ako okena, ale toto sírovo-chlórové svinstvo mi dráždi nos. Len čo otvorím ventilačku, nos začína páliť, akoby som dýchal ľahkú žieravinu. Minule, po raňajšom behu mi to spálilo nos aj pľúca. Už nechodím behávať keď to ráno vonku vonia takto...

Ale prebúdzam sa do rána plného istoty, bezpečia, pohody a kľudu. Nie všetci ľudia na Slovensku si to však môžu povedať. Tí, ktorí nemajú známosť Pána Ježiša Krista, žijú v ustavičnom strachu. Nezáleží na tom, či majú peniaze, poznám boháčov, ktorí pri každej fáme o krachu bánk lietajú z jednej banky do druhej - žijú v strachu zo straty uprostred najväčšej hojnosti. Je to ešte väčšia bieda ako bieda chudáka, ktorý má strach, či bude mať na jedlo. Vďaka Pánu Bohu na Slovensku sa takmer nikto nebojí, že by mohol zomrieť od hladu. Ale mnohí ľudia majú strach, ako oni budú žiť keď príde taká či onaká situácia! (Keby tak ľudia vedeli aká v skutočnosti je situácia...) 

Mama môjho známeho dostala infarkt, a takmer z toho boli infarkty dva - jej syn sa obával, ako zo svojho dôchodku zaplatí byt, keby jeho mama zomrela. Jeho mama to naštastie prežila.

Syn si dosť zakladal na tom, že on už má dosť rokov, že predsa len má nejaký rozum, skrátka myslí si, že má nad svojim životom značnú kontrolu. Bolo to iba ďalšie upozornenie, že jeho istoty sú založené na neistom základe. (pozr.  Dom na skale a Dom na piesku Mat 7:24-29) Keby mal rozum, asi by si nebral pôžičku, ktorú musí splácať a prežil by ako tak v pohode aj bez mamy. Až príliš často vidíme situáciu, kedy je syn ešte aj v pokročilom veku závislý od matky. Z tohto nemožno obviniť ani vládu, problém väčšiny ľudí nie je nedostatok peňazí, ale pokiaľ sa na Slovensku legálne schvaľuje plný invalidný dôchodok vo výške 174,50 €, vyvstáva otázka, čo prasce v parlamente od roku 1989 vlastne riešili, okrem svojho válova. Oni sú iba odrazom priemerného charakteru človeka, ktorého obvykle vôbec nezaujíma, čo si o jeho konaní a správaní "myslí" Boh. Rozsah myšlienok človeka konzumného=ja a moja rodina. Niekedy na človeka konzumného príde situácia, že včera bol veľký pán podnikateľ a zrazu ochorie a musí žiť z úbohého invalidného dôchodku. Taký by najradšej zobral zbraň a išiel strieľať, lebo vraj sa v tomto štáte deje neprávosť. Je vhodné v takej situácii zamyslieť sa, či neprávosť a prestupovanie Božích zákonov popísaných v Biblii nebola rozsievaná zo strany "poškodeného", ktorému vlastne Vesmír vychádza v ústrety a snaží sa ho zastaviť v deštruktívnom myslení, správaní a konaní. Pokiaľ to človek pochopí a činí pokánie (gr. metanoia), teda podarí sa mu s Božou pomocou dosiahnuť určitú zmenu charakteru, myslenia a konania, obvykle choroba odíde akoby sama od seba. Možnosti človeka s takýmito skúsenosťami potom môžu byť oveľa rozsiahlejšie ako kedykoľvek predtým. Úlohou človeka je zotrvať na úzkej ceste.

"Vojdite tesnou bránou; lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú." Matúš 7:13-14

"Bohatý panuje nad chudobnými, a ten, kto si vypožičiava, je sluhom tomu, kto mu požičiava." Príslovia 22:7

 Bohatý panuje nad chudobnými, a ten, kto si vypožičiava, je sluhom tomu, kto mu požičiava.

"Ak vidíš človeka, ktorý je múdry vo svojich vlastných očiach, vedz, že o bláznovi je lepšia nádej." Príslovia 26:12