Prichádzam domov, k vchodovým dverám. Je už úplná tma. Pred dverami stojí muž, ktorý ma prosí, aby som mu zavolal prvú pomoc. Zisťujem, čo je vo veci, ako sa volá, a či je naozaj v stave akútneho psychického ochorenia, ktoré môže vyvolať aj dávka alkoholu alebo drog. Navonok muž vyzerá v poriadku, jeho reč je súvislá, cítim však zápach alkoholu a pozorujem silno rozšírené zrenice, užívanie liekov či drog u neho nevylučujem. Podáva mi papiere z poslednej hospitalizácie v nemocnici. V papieroch má tento muž pred menom titul doktora medicíny...

Opisuje mi svoju trpkú životnú situáciu, prosí ma aby som mu pomohol, aby som "niečo" urobil. Pri jeho rozprávaní som aj zabudol, že mám poriadne ťažký batoh na chrbte. Vysvetľujem, že musím ísť domov zaniesť batoh a hneď prídem. Okamžite doma skláňam hlavu k modlitbe. Viem, že tomu človeku ide o život. Po kratučkej modlitbe zamykám byt a idem za ním.

Človek zúfa, sťažuje sa mi a vraví, že nevie čo má robiť, nevie kde má spať, chce sa dostať aspoň do nemocnice na psychiatrické oddelenie. V jeho papieroch som si všimol záznam o užívaní psychiatrických drog, ktoré v kombinácii s alkoholom môžu pôsobiť rozšírené zrenice a niekedy aj dosť vážne psychické stavy. Snažím sa mu vysvetliť dôvody, prečo by na psychiatriu nemal ísť, jednak preto, že takmer určite dostane ďalšie lieky, ktoré mu môžu veľmi ublížiť a jeho životnú situáciu mu nepomôžu vyriešiť. Rozhodnutie však nechávam na ňom, hovorím mu o Pánovi Ježišovi...

Toľko krát som bol v ťažkej životnej situácii! Raz aj v upršanom Anglicku v noci, pešo, na diaľnici, s 15 librami vo vačku, bez ubytovania, bez znalosti miesta, na ktorom sa nachádzam. A predsa od Pána Ježiša pomoc prišla, aj keď som Ho ešte v Pravde nepoznal, no vedel som, že za určitú zvláštnu istotu, ktorú som cítil v takých situáciách môžu babkine ustavičné modlitby! Usilovne  som na diaľnici stopoval, žiadne auto sa pri mne nezastavilo. Rozhodol zanechať stopovanie. Kráčam pešo 40 kilometrov k najbližšiemu mestu, vôbec si neviem predstaviť, čo v tom meste budem robiť, kde budem spať, kde...

Rozmýšľam, no vôbec neprepadám beznádeji, cítim prítomnosť Pána Boha. Zastavuje sa pri mne auto, z ktorého vystúpil Číňan, ktorý ma predstavte si hľadal! On si všimol, že asi nemám kam ísť, ale nemohol ma po tme na tej diaľnici nájsť. Zrazu som mal aj kde spať a rýchlo som si našiel aj nové ubytovanie. Je tak ľahké stať sa bezdomovcom! Malé nedorozumenie s majiteľom bytu, ktorý chcel zrazu peniaze ešte aj o ďalší mesiac dopredu a vyhodil ma na ulicu... Je tak úžasné, že aj v tej situácii je s vami Pán Ježiš, v situácii, ktorá sa javí ako beznádejná! Človek s Pánom Ježišom má vždy aspoň niečo! Konkrétne Meno, ktoré môže do svojho srdca vždy zavolať! Ja vôbec neviem, či som sa vtedy nejako obracal na Boha, viem iba to, že Jeho prítomnosť som cítil. Logicky to vysvetliť neviete, bolo mi to však jasné. (Môj vzťah s Pánom Ježišom Kristom bol vtedy veľmi plytký, pretože katolícke náboženstvo ma nikdy nenaučilo rozvíjať osobný vzťah s jediným Bohom, ani neučí, že niet iného Mena nad Meno Pána Ježiša Krista)

Rozmýšľam ďalej, čo mám teraz robiť, či sa tá moja situácia vôbec dá riešiť tak, že prídem do nejakého mesta! Čo tam budem robiť? Bez peňazí, bez ubytovania, skrátka dochádza mi, že to sám nevyriešim! Oco s mamou sú 2000 kilometrov ďaleko a ja v telefóne nemám kamaráta, ktorý by mi teraz prišiel pomôcť! Pohrúžený do týchto úvah si ani neuvedomujem, že sa už pri mne zastavuje to číňanovo auto. Stále ešte rozmýšľam, kde zoberiem peniaze? Výplata o mesiac, kam pôjdem?? Na moje prekvapenie výplata v Anglicku bola každý týždeň a ten milý Čínan, John Hing (nech ho Pán Boh aj jeho ženu požehná), ma ubytoval vo svojom dome! Pomohol mi rýchlo nájsť si nové ubytovanie, nemusel som si ani požičiavať peniaze! Navonok strašná situácia je dnes Pánu Bohu na slávu.

Muž stojaci pred dverami pozorne počúval môj príbeh. Začíname spoločne hľadať riešenie. Sťažuje sa ale ustavične na svoju ťažkú situáciu, pripomínam mu, že môj kamarát Lubo nedávno v Poprade prespával vonku pri mínus dvadsať stupňoch! Nie prespával, on musel niekoľko nocí kráčať aby nezmrzol a ráno ísť do práce! Zmrznutý na kosť niekoľko nocí bez spánku ráno chodil roboty, a povedal: "Som rád, že som robil v teple!" Vďaka Pánu Bohu si našiel aj kamarát Lubo čoskoro ubytovanie, a to niekoľko dní mrzol v chladných zimných nociach pod Tatrami.

A tento muž mi tu v príjemnom letnom počasí hovorí o svojej ťažkej životnej situácii! Snažím sa ho povzbudiť, aby si uvedomil, ako veľmi je na tom ešte dobre. Stále chce odo mňa pomoc. Navrhujem mužovi spoločnú modlitbu. Nahnevaný odmieta, kráča smerom k nemocnici. Stojím na mieste, nekráčam za ním. Muž zastavuje. Chce odo mňa riešenie, čo má robiť, kam má ísť. Tvrdo mu hovorím argumenty, pýtam sa na príbuzných, rodičov, kamarátov. Jeho hnev postupne krotne, pretože predsa len má kam ísť.  Jeho hnev na svojich blízkych prerástol do fázy, kedy by sa človek radšej stal bezdomovcom, ako by mal odpustiť. Zdôrazňujem mu nevyhnutnosť svojim blízkym odpustiť, uvedomujem si, že mužovi ide naozaj o život ak ľudom neodpustí, on to dúfam nejako cíti tiež, ale zatvrdzuje svoje srdce, že on nikdy neodpustí. Vysvetľujem mu príčiny jeho vlastného biedneho stavu. Jeho nenávisť by ho mohla priviesť aj do hrobu. (Vnútorný hlas svedomia a varovné signály duše, (napr. depresia) si ľudia utlmujú alkoholom, psychiatrickými liekmi a inými prostriedkami, následky ich užívania a zároveň pokračovanie v hriešnom živote=utrpenie a smrť). Aj teraz má tento muž na výber medzi životom a smrťou. Sám zrazu vidí, že Pán Boh má predsa aj teraz pre neho pripravené riešenie. Kráčame spolu na stanicu, kupujem mu lístok do ďalekého mesta a nakoniec vďaka Pánu Bohu našiel odvahu aj k spoločnej modlitbe. Lúčime sa na stanici. Po chvíli sa pre istotu potichu vraciam, aby som skontroloval, či lístok nevrátil. Vidím ho podriemavať vo vestibule. Áno, teda naozaj čaká na vlak. Odchádzam domov. Práve píšem tento článok, dávam pozor na to, koľko je hodín. Ešte raz pôjdem za ním na stanicu. O 1:10 mu ide vlak, idem za ním, aby tam nezaspal.

 - - -

Tak som našeho hosťa odprevadil. Je na ceste do svojho mesta a na ceste k novému životu. Iba ďalší darebák, ktorý nezaslúžene ako mnohí ostatní a veru rovnako ako aj ja, dostal od Pána Ježiša Krista Jeho Milosť. Milosť žiť nový život. Pripomína to príbeh o márnotratnom synovi (Lukáš 15:11-32) Verím, že raz každý Slovák bude poznať tú krásu, ktorá je ukrytá v Svätej Biblii, dokonalosť Božieho diela predýchnutého Božou Milosťou. Škoda, že výchova detí v škole sa neuberá k rozvíjaniu osobného vzťahu s Pánom Ježišom Kristom. Učiteľky náboženstva a farári o tomto vzťahu, o tomto jedinom pevnom bode v strede ľudskej bytosti častokrát vôbec nevedia.

Cestou domov zo stanice o pol druhej v noci som stretol v meste kamarátku, ktorú som už dávno chcel vidieť. Dnes som jej poobede volal, nedovolal som sa - má stále iný hovor, potom už nezdvihla telefón. Celý deň by najskôr vyzeral ináč, ak by práve v tú chvíľu s niekým netelefonovala. A ona teraz v noci kráča rovno ku mne. To krásne dievča mi uprostred noci vysvetľuje tristo dôvodov prečo práve poobede nemohla zdvihnúť telefón. Objal som ju od radosti! Keď si predstavím tú dokonalosť Božieho časovania, fascinujúce...