Názor ľudí, že ku každému človeku patrí doplňujúca duša, je v podstate správny, ale nie v zmysle predchádzajúceho rozštiepenia. Doplňujúca duša je iba taká, čo sa hodí  k inej duši. To znamená, taká duša, ktorá rozvila práve tie svoje schopnosti, ktoré tá druhá duša nechala v sebe driemať. Tým dochádza potom k úplnému doplneniu. Vznikne spoločná práca všetkých schopností ducha, všetkých pozitívnych i všetkých negatívnych. Taká doplňujúca duša nie je však len jedna, ale je ich viac, takže človek, hľadajúci doplnenie, nie je snáď odkázaný iba na jedného celkom určitého človeka. Takých môže vo svojom pozemskom živote stretnúť viac, pokiaľ však udržuje svoju schopnosť vyciťovania čistú a bdelú.

Podmienky ku šťastiu v živote nie sú teda vôbec ťažko pochopiteľné, ako sa zdá na prvý pohľad tým, ktorí majú len neúplné vedomosti. Šťastie možno dosiahnuť omnoho ľahšie, než si mnohí myslia. Ľudstvo musí len poznať zákony spočívajúce vo stvorení. Ak bude podľa nich žiť, potom musí byť šťastné! Dnes je však od toho ešte veľmi vzdialené. Preto tí, ktorí sa blížia k Pravde vo stvorení, budú sa musieť cítiť osamelí. To ale vôbec nerobí človeka nešťastným, iba prechováva v sebe veľký mier. Abd-ru-shin, POSOLSTVO GRÁLU https://www.biblik.sk/knihy/abd-ru-shin/