"A jestli ťa pohoršuje tvoja ruka alebo tvoja noha, odtni ju a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života chromý alebo okyptený, než aby si mal dve ruky a dve nohy a bol uvrhnutý do večného ohňa. A jestli ťa pohoršuje tvoje oko, vylúp ho a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života jednooký, než aby si mal dve oči a bol uvrhnutý do ohnivého pekla. Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Lebo vám hovorím, že ich anjelia v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo bolo zahynulo." Matúš 18:8-11

-   -   -

Horeuvedené biblické verše, v ktorých sa autori Biblie pokúsili zaznamenať Večné Slovo Pána Ježiša Krista prízvukujú nesmiernu dôležitosť toho, aby sa hriech človeka už nikdy viac neopakoval! Pán Ježiš Kristus nemyslí, že by si mal napríklad kleptoman odťať ruku, či záletníci amputovať nohu. Boží Syn hovorí o duši. Ak duša človeka prirastá k nejakej neresti, musí s tým okamžite skončiť, ináč to môže dopadnúť horšie, ako keby len zostal mrzákom. "Hriech" podľa slov Jaroslava DušeKa  znamená v hebrejčine "mieriť vedľa", "triafať sa mimo cieľ." Človek nemá neobmedzený počet "šípov", teda nemôže strieľať z luku a plytvať energiu len tak. Na Zemi máme iba obmedzené množstvo času. Hriech stojí človeka obrovské množstvo energie, teda človek, ktorý hreší, ide do straty dvojnásobne. Je to ako veslovanie proti prúdu - kto prestane veslovať, (biblicky "bdieť") nielenže nenapreduje, ale ide dolu vodou. To znamená, že kto popustí uzdu hriechu, vlastne riskuje stratu svojej duše. Vo vesmíre vraj existuje niečo, čomu sa hovorí čierna diera. Je to vlastne bod, ktorý má nulové rozmery a nekonečnú hmotnosť. Všetko v okolí čiernej diery, dokonca aj svetlo, nenávratne mizne v temnote. Čierna diera, to je vlastne hriech ako taký, resp. princíp smrti. Človeka aj akékoľvek iné vesmírne teleso môže zachrániť iba dostatočná vzdialenosť od čiernej diery. Je možné, že celý náš vesmír raz pohltia čierne diery a nič, ani kúsok svetla vo vesmíre nezostane. Preto, v Biblii nie je napísané, že na počiatku bolo svetlo, ale je napísané, že na počiatku bolo Slovo! (Ján 1. kap.: Slovo=Boh, Pán Ježiš Kristus a Duch Pána Ježiša Krista=Život ako taký, ved. energeticko informačné pole, ktoré existuje aj bez priestoru a času, teda aj človek definitívne existuje po smrti) V škole by sme sa mali v prvom rade učiť, čo je to Boh, Kto je Pán Ježiš Kristus, kto sme my, odkiaľ pochádzame, prečo všetko, čo má svoj začiatok, má aj svoj koniec, prečo iba u Boha je možné všetko, čo je to hriech atď. Totižto s Duchom Pána Ježiša Krista sa stretne každý, bez ohľadu na náboženstvo. Boží Syn - Pán Ježiš Kristus je Most medzi človekom a Bohom, tí ktorí poznáte Bibliu, On je Most. ( Luk.16 pozri v. 19-31 Boháč a Lazar) Most ponad tú strašnú priepasť hriechu, ktorá oddeľuje človeka od Boha! Či ste kresťan, budhista, ateista, kto chce žiť, nemá inú šancu, preto je napísané:

"A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa."

Ján 14:6

-  -  -

V minulosti mali ľudia úplne iný tvar lebky. V časoch ešte pred Mojžišom vládnuca trieda v Egypte (aj v iných častiach sveta) mala úplne iný mozog. (napr. obr. tu) Dnešný v podstate zdegenerovaný človek, ktorý má prepestovaný rozum a zakrpatené city je poznať už zdiaľky podľa tvaru hlavy. U týchto ľudí, takmer u celej súčasnej civilizácie prepestovaný rozum neumožňuje pochopiť veci, ktoré je možné chápať iba citom. Títo ľudia definitívne stratili kontakt s Bohom, uprednosťovaním rozumu na úkor citov si vytvorili priepasť, cez ktorú už takmer nie je možný návrat k Bohu. Teda preto musel prísť Pán Ježiš Kristus, ktorý učil ľudí o Bohu a o hriechu a predovšetkým o Božej Láske, ktorá je nad protikladmi. Všetko, čo považovala vtedajšia elita spoločnosti (farizejovia) za základ, ako dnes niektorí majú ako základ údajne nepopierateľnú vedu, obyčajný syn tesára podľa nich prevrátil na ruby! Ich prepestovaný rozum nedokázal uniesť fakt, že všetko, na čom stavali dlhé roky, (dokonca aj to, čo ich učili ich otcovia, ktorých mali v úcte) sa musí bez lásky zákonite celé zrútiť, nech by to bol hoci aj ich Boh, ktorého si vo svojich predstavách vytvorili! To preto ten strašný hnev, preto tá krutá vražda Božieho Syna. Ale aj dnes to môžeme vidieť v priamom prenose: niektorí, údajne duchovní ľudia zavrhujú Pána Ježiša Krista, obvykle v tom nechcú byť sami, tak buď píšu, alebo ako uznávaní vedci chodia učiť verejne. Viem si predstaviť, aký hnev v nich musia prebúdzať tieto verše:

Aj dnes sú medzi nami vrahovia Syna Božieho. Snažia sa ľudí programovať na hriech, pretože dobre poznajú gravitáciu hriechu. Oni si uvedomujú, že zajatie človeka do akejkoľvej závislosti obvykle neskončí len pri tom. Tak napríklad fajčenie čoskoro znamená aj kávičkovanie, kombinácia týchto drog ovplyvňuje celý režim človeka, myslenie aj príjem potravy. Fajčiar denne stratí veľa času a energie, keď sa tak ľahko podriadil čmudiacej paličke, ľahšie sa podriadi aj ostatnému. Lenže toto si telesný človek neuvedomuje, myslí si, veď čo, občas si zapálim. Je iba málo ľudí, ktorí môžu fajčiť, ktorých duša sa k fajčeniu nepripúta. Tí nehrešia a aj nikotín a drogy môžu byť pre určitých ľudí niekedy prospešné. U ostatných je jedinou možnosťou oko, ktoré zvádza na hriech vylúpiť a ruku odťať. Teda čo najrýchlejšie si uvedomiť nebezpečenstvo hriechu a hľadať z neho cestu von. Cestu mal pre nás Pán Boh pripravevnú od počiatku, vedel, že ľudstvo neodolá zvodom hriechu a vlastne aj tento konflikt bol súčasťou Božieho plánu. Ako by ste sa pozerali na film, kde herec aj divák sú jedno? Ak je človek v prvomrade duša, Bibliu treba čítať najprv dušou. Biblia je kniha Života, v ktorej sa človek môže nájsť zapísaný. Tým myslíme, že v príbehoch starých Hebrejov blúdiacich 40 rokov po púšti či v podobenstvách Pána Ježiša Krista môžete uvidieť v prvomrade seba a svoj skutočný stav, a potom aj jedinú možnosť záchrany. Ľudská duša to tuší, mnohí uväzení v tele nemajú odvahu Bibliu začať vážne čítať, recidivisti mávajú niekedy strach pred slobodou.

-   -   -

Boží Syn Pán Ježiš Kristus sa v skutočnosti nikdy nenarodil. Áno, On vzal na seba pozemské telo, ale je odvekou súčasťou Boha:

"Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja." Ján 8:58

-   -   -

A teraz, každý, kto to vie, že Boh, Pán Ježiš Kristus a Láska "boli" odjakživa a sú večné, nachádza zdroj energie a sily na prekonanie všetkých závislostí a charakterových deformácií. Pán Ježiš Kristus je jediná možnosť na prekonanie gravitácie čiernej diery, z ktorej ani svetlo neunikne. S Ním môže človek dokázať čokoľvek, ak mu Boh dáva vytrvalosť a trpezlivosť. Veď predovšetkým duchovné veci si treba na modlitbe prosiť, prosme Pána hoci aj na kolenách! Človek je vo svojom živote niekedy v strašnej tme, častokrát nevidí svetlo. A druhí sa smejú, že kam kráča, hovoria vraj, že nemá to zmysel, keď tam ďalej nič nie je. A mnohí ani nezačnú kráčať k Bohu. A z tých ktorí začnú, len máloktorí vydržia a z vytrvalých nie každý dôjde do Cieľa. Ale ak o to človek skutočne stojí, z Milosti Božej dostane aj pravé Poznanie Boha. A to mu viac nikdy nedá spať, ak na sebe nájde čo i len kúsok zo svojho starého charakteru. K Bohu nie je možné prísť nečistý, forma náboženstva sa stáva nepotrebnou, prítomnosť Boha však potrebnejšia ako vzduch na dýchanie. Je potreba pochopiť čo znamená "Byť":