Čomu venujete čas, tým sa stávate. Ak venujete väčšinu svojho času lenivosti a záhaľke, stane sa z vás lenivec a zahálač. Ak určitý typ myslenia alebo nesprávnych zvykov prekročí určitú hranicu, čo sa môže stať veľmi rýchlo, zrazu človek uviazne v akejsi pavučine. Ostane zacyklený častokrát aj roky aj desaťročia na jednom bode. Buď ako alkoholik, narkoman, psychiatrický pacient alebo niekedy aj bezdomovec. Navonok väčšina ľudí žije normálne, z toho, čo však mám možnosť pozorovať, takmer každý má nejakého "démona". Nejaká závislosť, nejaká neresť. Ukážte mi slobodného človeka. S výnimkou zopár čistých svätých ľudí je väčšina ľudstva ako hostiteľ pre nejakých parazitov, z ktorých každý oberá človeka o energiu. Je jasné, prečo má Boh požiadavku na človeka byť rovnako ako Boh svätý a dokonalý. Pretože u väčšiny ľudí každá neresť a každá závislosť vedie postupne k čoraz väčšiemu zajatiu. (Lev11:44-45) Človek je zotročený, niekedy o tom nevie. U psychiatrických pacientov sú to niekedy doslova veci, kedy sa niečo nad nimi snaží prevziať kontrolu. V niektorých prípadoch sú to skutoční démoni. (a skutočne, niekedy títo ľudia nie sú zodpovední za svoje činy). Ak však má človek nad sebou ešte aspoň kúštiček kontroly (čo väčšina aj veľmi ťažkých prípadov má) je dôležité nikdy sa nevzdávať. "Nevzdávajte sa, ten kto sa vzdá, nikdy nezvíťazí - a ten, kto víťazí, sa nikdy nevzdáva." cit. z knihy Napoleon Hill

Akoby ľudia, ktorým raz diagnostikujú psych. chorobu sa mali zmieriť s tým, že budú po celý život užívať lieky! Niečo k rozvoju ochorenia viedlo a mali by nájsť v sebe všetky sily, modliť sa a pracovať na tom, aby to odhalili.

Podstatné však je, že pre človeka, ktorý nejakým spôsobom prehral svoj život, najskôr tak, že robil veci, ktoré ho do takého stavu priviedli, ešte sa mu ponúka jedna šanca. Je jedno, akého bol náboženstva, ak si prosí na niečo silu od Boha, dostáva ju. Teda akákoľvek situácia v živote sa dá prekonať. Lenže človek býva niekedy už tak znechutený, že sa mu nechce ani žiť, ani niečo začínať. Je vo svojej pavučine. Ak ju však chce pretrhnúť, Boh mu môže pomôcť ak si začne pomáhať sám.

V prípade psychiatrických pacientov je jedna z najdôležitejších vecí denný plán. Samozrejme, cieľ by mal byť úplné uzdravenie a teraz, čo je človek pre to schopný urobiť? Určitá disciplína, životospráva, každodenné plánovanie - áno stojí to veľa energie. Postupne však človek začína zisťovať, že čím viac energie vydáva, tým viac sa mu vracia. Po roku systematickej práce by mohla byť zdravá väčšina ťažkých psychiatrických pacientov a prejsť na úplne novú úroveň energie. Jedna z najdôležitejších vecí, keď človek dosiahne svoj cieľ (napr. uzdravenie) je okamžite si vytýčiť ďalší cieľ. (najdôležitejšia vec-ihneď si vytýčiť ďalší cieľ, využiť novú úroveň energie na ktorú človek prešiel tak, aby sa už stala zvykom, zastavenie "oddýchnutie" je príliš riskantný krok) Nemyslite si, že keď sa stanete kresťanmi, len tak ľahko sa zbavíte túžby po bohatstve. Uvedomte si, čo chcete viac a podľa toho sa rozhodnite. Boh alebo svet? Lazarev hovorí, že sa to spojiť dá, mne sa to za 8 rokov nepodarilo. Je dobré mať peniaze, ale bez toho, aby človek úprimne hľadal Boha je aj ako vedec alebo aj ako milionár značne povrchný kus človeka, ktorý síce môže mať nejakú charizmu, môže byť obľúbený a uznávaný, ale aj tak je veľmi chudobný. Bez určitej kvality a čistoty ducha, bez určitého smerovania k Bohu je vždy človek veľmi chudobný. Tak ako je vidieť biedu, špinu a smrad u bezdomovca, častokrát je vidieť chudobu ducha u niektorých boháčov. Tiež sú niektorí uviaznutí v pavučine, svoju energiu už tak ako bezdomovec zo zvyku venuje lacnému vínu, títo niektorí boháči venujú iným veciam, ktoré pokladajú za dôležité. Podľa mňa o tých Pán Ježiš hovoril, že skôr prejde ťava uchom ihly ako sa takýto boháč dostane do Neba, je to podľa môjho chápania myslené vzhľadom na konkrétneho človeka (Bohatý mládenec Marek 10. kap). Tu ide o niečo, čo človeka presahuje, vyzvanie pracovať na Diele, Ktoré tvorí Vesmíry a riadi každý jeden z nich od počiatku až do konca. A keď príde od Boha výslovná požiadavka, potreba v niektorých prípadoch úplne sa vzdať majetku, človek nesmie váhať ako chlapec z Marekovho evanjelia. (a zrejme by takisto váhala väčšina boháčov) Hodnotu toho, čo Pán Ježiš nazýva Božím kráľovstvom si nedokáže ľudská myseľ predstaviť vôbec, ani štipku z toho! To nie je voľajaký primitívny raj po smrti, ale trvalá súčasť Večného Bytia, trvalý "príbytok" u Boha, Ktorý neustále vytvára nové Vesmíry so všetkou nádherou, ľahkosťou a radosťou z existencie Bytia! Je veľmi ťažké dokonca aj pre tých, ktorí "nahliadli" prekonať pozemské túžby, ktoré sa javia v porovnaní s "Tým" reálnejšie, aj keď sú len dočasné. Na východe niekedy rovno majster povie žiakovi: "Ty sa na duchovnú cestu nedávaj, uži si sveta!" A tu na západe máme všetci nasledovať Krista aj keď chceme niečo iné? My obvykle chceme obidvoje, bohatstvo tu a večnosť keď sa nám náš čas skončí. Človeka to ťahá na dve strany - rozumne by si mal vybrať Kráľovstvo Božie, ale keď vidí krásne ženy, ktoré chce zabezpečiť ináč ako 8 hodinovým drením v práci za fixný plat, chce chodiť na iných autách ako chodí väčšina, chce bývať ináč ako väčšina tak potom čo ostáva? Sám neviem tento problém vyriešiť. V kresťanských zboroch sa snažia vyhovieť všetkým a to podľa mňa dopadne zle. Kresťanstvo je vysoká náuka a podľa mňa určite nie je vhodná pre každého. Telesný človek bude na jednej strane vždy určitým spôsobom opovrhovať Božími vecami, ak to dosiahne určitú mieru, môže z toho vzniknúť psychická choroba, z tej agresivity a nenávisti voči Bohu, ktorú som objavil u väčšiny psych. pacientov. Teda nejaké duchovné úsilie je vo väčšine prípadov potrebné vždy, ak má ostať zachované fyzické a psychické zdravie.

Lazarev hovorí, že Boh a podnikanie to sa dá spojiť, podľa neho sa to dnes už dá na dve strany, že vraj človek už má dosť energie na obidvoje, úprimne povedané, stratil som dôveru k Lazarevovým knihám. Uznávam ho ako liečiteľa, ale bohužiaľ na rozdiel od Krista, Ktorý jednou vetou povie celú knihu, Lazarevové tvrdenia nemôžem pokladať za fakty. Sú to neoverené tvrdenia a Lazarevov pohľad na vec mi pripadá niekedy taký murársky, keď celý život niekto pozná len maltu a kelňu a ide sa vyjadrovať k oceľovým konštrukciám mrakodrapu. Celý pohľad mi pripadá potom skreslený, akoby zjednodušený, a mnohé tvrdenia niekedy vycucané z prsta, ktoré úplne ignorujú životosprávu pacienta a zaoberajú sa len a len duchovnými vecami, je to tiež podľa mňa dosť hrubý omyl. O praktických výsledkoch Lazarevových nových metód dosť pochybujem, určite však bol špičkový liečiteľ keď si robil svoju robotu. Ľudia sú z Lazarevových kníh nadšení, ľahko mu dajú za pravdu ale o nejakom praktickom zlepšení života čitateľov Lazarevových kníh a účastníkov jeho seminárov to neviem, v koľko % prípadov sa dostaví. Skutočne by ma zaujímala nejaká percentuálna úspešnosť Lazarevovej metódy. Kristus hovorí buď svet alebo JA a SO Mnou celá večnosť! Tvrdí, že kôli Nemu človek vlastne musí obetovať všetko, tak ako povedal bohatému mládencovi, ktorý mal mnoho majetku, že TERAZ má všetko čo má predať a rozdať chudobným a nasledovať Ho! Keď sa nám to zrovna nehodí alebo nechceme, buď sa na volanie Boha zarmútime, alebo sa začneme vyhovárať (výhovorky na Božie volanie v Biblii nachádzame často). Obvyklé je zapchať si uši a zavrieť oči, čo býva sprevádzané agresivitou voči Bohu. Príde Ten, Ktorý má kľúče od chodu Vesmíru. Keby sme sa Mu nepozdávali, alebo táto Zem, On nás alebo celú Zem môže vypnúť. A On keď príde s požiadavkou (nie s prosbou) o to, aby Ho niekto nasledoval a dá k tomu človeku všetky podmienky, človek povie - no vieš, ešte mám čosi, ešte si to tu chcem trochu užiť, prepáč, túžba po miske šošovice je silná. Čo s tým, čo s tou túžbou? Áno jasné, že je nesprávna, v každom ohľade je nesprávna, je to ako vymeniť horu zlata za jediné zlaté zrnko. Ale to iluzórne zrnko sa nám javí niekedy reálnejšie - môžeme ho akoby vidieť, láka svet svojou krásou. Či je to skutočná krása, o tom by sa dalo pochybovať. Ale vyzerá tak lákavo. A my by sme ju chceli hneď. Boh povie: "Vieš čo, teraz buď chvíľu hladný, teraz nie je čas žrať, musíme hneď ísť robiť niečo skutočné, niečo veľmi dôležité. Teraz sa hneď prestaň hrať, okamžite vstaň a poď do práce!" A my povieme počkaj, ešte za chvíľu, kým dokončím tento level! Neviem, čo nás za to čaká. (Lukáš 14. kap.)