Pacienti trpiaci depresiami a psychickými problémami mávajú na jar obzvlášť problémy, pretože ich túžby a myšlienky sú v podstate deštruktívne, aj keď sa navonok môžu tváriť ako dobré a ušľachtilé. Na jar sa tvoria u človeka nové túžby, a pokiaľ sú z hľadiska Vesmírnych zákonov disharmonické, zákonite musí prísť choroba, ktorá im nedovoľuje vyrásť. Choroba je vlastne pomoc, a keď kôli záchrane duše treba človeka v jeho myslení, správaní a konaní zastaviť, alebo obmedziť - v prípade psychicky chorých pacientov je na jar preto bežná hospitalizácia. Napriek užívaniu liekov sa ľudia vracajú opakovane, niektorí aj niekoľko krát do roka na hospitalizáciu na psychiatriu. Vlastne preto sú títo ľudia chorí, že vo svojom myslení, správaní a konaní ani nechcú nič meniť. Je pohodlnejšie užívať lieky, ktoré niekedy pôsobia tak, že človeku začína byť jedno ako sa cíti (napr. Xanax (Neurol), Zyprexa a mnohé iné). Človek sa potom nevidí, akoby nemá žiadnu schopnosť pozorovať sám seba, nazval by som to psychofarmaceutická chronická anozognózia, čiže neschopnosť vidieť sebazáchovnú potrebu zmeniť sám seba, ktorá býva vyvolaná aj účinkom psychofarmák. Pacienti užívajúci psychiatrické drogy sa buď nespamätajú vôbec, alebo psychická choroba teda vďaka užívaniu psychofarmák ustúpi, ale príde ťažká telesná choroba-to je úspech dnešnej psychiatrie: vymeniť schizofréniu za ťažkú obezitu, cukrovku, impotenciu, či poškodenú pamäť. V podstate človek liečený modernými psychofarmakami ostane prakticky takmer vždy v určitej oblasti vyradený zo života. Psychofarmakami liečená depresia býva následkom užívania antidepresív preklasifikovaná na mániodepresiu a mániodepresia následkom užívania stabilizátorov nálady a iných psychiatrických drog dozrieva na schizofréniu. Pokiaľ lekár vidí v človeku iba telo, veriaci človek by si mal nájsť iného lekára, alebo hľadať vo svojom najlepšom záujme pomoc inde.