"Odvtedy začal Ježiš ukazovať svojim učeníkom, že musí odísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších a od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych. Vtedy si ho pojal Peter a začal mu dohovárať hovoriac: Milosrdne sebe, Pane; to sa ti nikdy nestane! Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Idi za mnou, satane; pohoršením si mi, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské. Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou! Lebo ten, kto by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju, a kto by pre mňa ztratil svoju dušu, najde ju. Lebo čože to osoží človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil? Alebo jaké výmenné dá človek za svoju dušu? Lebo Syn človeka prijde v sláve svojeho Otca, so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve."

Matúš 16:21-28

-      -      -

Aj v týchto veršoch nám Pán Ježiš Kristus - Boží Syn, ukazuje príklad absolútnej a bezvýhradnej poslušnosti k Svojmu Nebeskému Otcovi. Človek, ak sa raz dal na Cestu k Bohu, musí podriadiť Pánu Bohu a Jeho Vôli každú oblasť svojho života.

Mnohí z ľudí, ktorí uviazli v putách psychických ochorení, chcú byť zdraví, no nie sú však ochotní ani prestať fajčiť! Výnimkou nie je ani Helena, jeden z najťažších prípadov, s akým sme kedy mali možnosť spolupracovať. Mala silu, ale chýbala jej vytrvalosť. Jej vnútorná sila a snaha bola tak veľká a tak urputná, že si na ňu spomíname ako na vnútorne jednu z najsilnejších žien, ktoré sme kedy poznali. Nemala žiadnu podporu ani u rodinných príslušníkov, skôr naopak, stáva sa, že najbližší hádžu polená pod nohy vlastným deťom, ktoré sa rozhodnú zmeniť svoj život. Je to pochopiteľné, dieťa, ktoré rozvinie svoje schopnosti, viac nebude potrebovať starostlivosť rodičov. Čo by mnohé matky potom robili? Bez výnimky veku sa dnes matky starajú o svojich synov a dcéry, ktoré neboli schopné sa osamostatniť, ako o deti. Je to dosť trápna situácia, spolužitie matky a dospelého syna niekedy vyzerá ako partnerský vzťah. O to ťažšie dieťa znáša smrť rodiča.

"V chorej spoločnosti nemôžu vyrastať zdraví ľudia," hovorí MUDr. Jan Hnízdil. Korene porušených vzťahov môžeme nájsť v myšlienkach rodičov ešte pred počatím dieťaťa.

Ak ochorie dieťa, obvykle treba liečiť jeho rodičov. Nie nadarmo sa hovorí, "Aká matka, taká Katka". Matky podľa môjho pozorovania odovzdávajú svojim dcéram identický spôsob myšlienkových vzorcov. Neprekvapí, ak matka mala za manžela tyrana a alkoholika, obvykle aj dcéra si vyberá za manžela podobný typ. Niekedy to môžme pozorovať opakovane aj po celé generácie! Je nesmierne dôležité, aby sa lekár, terapeut, liečiteľ či psychiater poriadne pozrel na vzťahy v rodine.

"Dokonale odobratá anamnéza je v podstate umením."

https://sk.wikipedia.org/wiki/Anamn%C3%A9za_(medic%C3%ADna)

Lekár-psychiater po odobratí rodinnej anamnézy Helene navrhol sterilizáciu. U matky boli vykonávané opakované potraty, Helenino správanie popri užívaní pervitínu javilo sklony k častému striedaniu partnerov. Po vykonaní sterilizácie nastal u Heleny nekontrolovateľný výbuch v partnerských vzťahoch na jednu noc, ktorý neskôr viedol až ku prostitúcii. Akoby žena zbavená možnosti mať deti, sa podvedome pokúšala za každú cenu počať dieťa. Helena si spomína na prepuknutie tentokrát až extrémnej túžby po intímnych kontaktoch v období zhodným s časom nasledujúcim bezprostredne po sterilizácii. Tvrdí, že sterilizáciu odmietala, no lekár-psychiater pevne trval na tom, aby ju podstúpila.

Helena bola na psychiatrii hospitalizovaná desiatky krát. Svoje urobilo aj užívanie tvrdých drog v čase ešte pred dovŕšením 18. roku života. Pobyt na psychiatrii sa stal pre ňu bežnou súčasťou jej života. Mala však veľkú túžbu na sebe pracovať, chcela sa postarať o svoje dospievajúce dieťa. Po niekoľkých sedeniach postupne vycítila šancu na zmenu, čítanie Biblie a modlitba čoskoro začali účinkovať lepšie ako antidepresíva, ktoré postupne vysadila všetky. Začala športovať, obmedzila fajčenie, no na zmenu stravy v rodine, kde je šéfom matka, Helena našla iba čiastočný priestor. Antidepresíva jej nechýbali, nakoľko je silná žena, ustála abstinenčné príznaky po ich vysadení, na ktoré bola dôrazne upozornená. Za veľkú prekážku však považovala antipsychotickú injekciu, ktorú brala 1x do mesiaca. Na jej chôdzi boli znateľné príznaky určitých neprirodzedzených svalových tenzií. Lekár či liečiteľ by si mal dobre všímať chôdzu, pohyby, reč a spôsob myslenia pacienta. Helena chodila po injekcii ako keby mala na nohách protézy. Ostatní pacienti po tejto injekcii cítia väčšinou ospalosť, Helena sa však sťažovala najmä na tuhnutie svalov. Upozornili sme ju na možnosť a riziká vysadenia injekcie. Helena už fungovala niekoľko mesiacov bez liekov oveľa lepšie ako keď ich brala. Vyhýbala sa užívaniu drog, a cítila sa byť dostatočne silná. Bola si istá, že zvládne aj veľmi ťažké abstinenčné príznaky po vysadení injekcie, tie však zvládne málokto. Obvykle po vysadení tejto injekcie pacienti končia v priebehu 6 mesiacov na psychiatrii, no niektorí sa veľmi snažia nájsť spôsob, ako by mohli fungovať bez liekov. Helena sa rozhodla vysadiť injekciu, jej lekár-psychiater bol silno proti. Stávalo sa, že po vysadení injekcie k nám Helena náhle prišla vo veľmi ťažkých stavoch, vtedy bolo možné spoľahnúť sa iba na Pána Boha v intenzívnej modlitbe, ktorá vždy zabrala. Helena, ktorá bola pri svojich stavoch po vysadení injekcie súca na okamžitú hospitalizáciu na  psychiatrii, povedala: "Nevedela som, že modlitba má takú silu." Začala veriť, že tieto stavy prekoná, ale keď na človeka prídu, vydrží to málokto. Sú to tak strašné psychické utrpenia, ktoré by sa dali prirovnať peklu. Jeden z našich pacientov mal napríklad pocit, že sa mu úplne škvarí mozog, viete si predstaviť tú ukrutnú bolesť, strach a zúfalstvo človeka, ktorý sa v takejto situácii nemá o Koho oprieť? Aj v tých najväčších súženiach, aj v tej najväčšej bolesti, bol so mnou vždy Pán Boh a Pán Ježiš Kristus. Jedna z najcennejších vecí vo vzťahu s Pánom Ježišom Kristom je pre človeka možnosť oprieť sa o Pána Boha vo svojom strede. Často krát ľudia trpia neznesiteľnými bolesťami, ktoré je takto možné vydržať bez utišujúcich prostriedkov, je to pre človeka veľká Božia Milosť. Aj Helena s Božou pomocou tieto ukrutné psychické bolesti prekonala.

Po dlhej dobe si našla stáleho partnera, ktorý však po práci občas pil víno a fajčil marihuanu. Helena odolávala. Ale iba dočasu. Po občasných šlukoch z marihuany sa v nej prebúdzala túžba po pervitíne, ktorý si vždy vedela zohnať. Jedného dňa neodolala, a opäť, tentokrát ale nie preto, aby sa aspoň na chvíľu oslobodila od pút bolesti, Helena znova siahla po pervitíne... Jej "jazda" v pervitínovom opojení trvala niekoľko týždňov.

Ďalšia hospitalizácia na psychiatrii s amfetamínovou psychózou Helenu neminula, okamžite jej nasadili predchádzajúcu liečbu a vrátila sa opäť na začiatok cesty. Aj takto bohužiaľ niekedy vyzerá cesta človeka, ktorý si neváži slobodu, ktorú vybojoval pre nás Pán Ježiš Kristus.

Helena sa vrátila z nemocnice. Stretli sme sa na ulici, kráčala v sprievode svojho priateľa, ktorý jej bránil v kontakte so mnou a pozeral sa na mňa, ako na obvineného. Vravel jej: "Nebav sa s ním!" a odťahoval ju odo mňa. Ak som niekde urobil chybu, tak v tom, že som sa k Helene v súvislosti s jej priateľom nesprával tak, ako teraz on ku mne. Vedel som, že fajčí marihuanu, Helene som však dôrazne nepovedal, že by sa s ním mala okamžite rozísť. Niekedy ľudia, ktorí vás nenávidia, vám nastavia svojim správaním zrkadlo, ako ste sa už dávno mali zachovať voči nim...

"Človek, ktorý chce pochopiť Význam Obete Pána Ježiša Krista, musí vnútorne prežiť (premeditovať) Golgotu." R. Knap, kresťan