Matúš, schizofrenik a vyberač smetiakov, doočíbijúci ufúľaný bezdomovec, známy svojimi zaujímavými myšlienkami. Rád sa dal s ľuďmi do reči a veru tie jeho myšlienky mali hlavu aj pätu.  Pre svoj mladistvý a značne zúbožený vzhľad pútal na seba pozornosť okoloidúcich. Vyprašivelý pes, ktorého si vodil na koženom remienku ešte umocňoval pozornosť ľudí. (Pôsobí to tak, ako keby potreboval jedlo ešte aj pre toho psa, preto má bezdomovec so psom väčšiu šancu niečo vyžobrať.) Ale Matúš nikoho nepotreboval, nežobral a psa nemal z vypočítavosti ako niektorí. Bezdomovci majú väčšiu šancu na návrat do spoločnosti a vôbec na prežitie, ak cítia lásku aspoň k zvieratám. Záujímavé bolo to, že jeho pes začal silno chorľavieť vtedy, keď jeho pán mal dlhšie obdobie záchvaty ťažkej depresie. A pes nakoniec aj zdochol. Do istej miery pes preberal pánovu karmu. Aj Matúš si všimol, že keď sa mu v hlave ozývajú chmúrne myšlienky, prvý začne na to doplácať jeho pes. No a potom, keď sa stretávate s depresívnym človekom, tiež si odnášate do určitej miery ten vplyv. Zatiaľ to vyzerá, že v tomto prípade to stálo za to, zatiaľ...

Matúš sa vďaka Pánu Bohu a Pánovi Ježišovi a ešte aj vďaka človeku, ktorý s ním niekoľko rokov pracoval dal vcelku doporiadku. Častokrát sme sa s ním rozprávali o Pánovi Ježišovi. Jednak si vymodlil prácu, ktorú zrazu dostal a zrazu v nej aj vydržal! Predtým ho vždy kombinácia liekov a alkoholu udržiavala na ulici. Vysvetľovali sme mu, že lieky a víno jeho situáciu len zhoršujú. Kto popíja, psychiatrické drogy skrátka nesmie brať! Z Matúša sa stával popri užívaní liekov a dávke vína dosť nepríjemný človek s blčiacimi očami posadnutého. Niekedy na neho ľudia potom aj volali políciu. Býval sfetovaný z liekov a opitý z lacného vína. On skrátka nezvládal citový chlad rodičov, príliš to na neho doliehalo. Jeho mama tiež všetko brala príliš vážne, nakoniec skončila v ústave kôli psychickej chorobe a pomerne mladá zomrela. Jeho otec si ešte počas jej života našiel priateľku. Vzťah k mame a otcovi mávajú psychiatrickí pacienti obvykle dosť vážne porušený. A nie a nie odpustiť, alebo aspoň pochopiť, že skutočnosť je taká aká je.

Matúš dosť vecí nemohol "stráviť", preto aj u neho podobne ako u väčšiny schizofrenikov boli badateľné tráviace problémy. (Pozn. zaujímavý článok o liečbe chronických a psychických chorôb nájdete tu) Akoby mu bolo zle z ľudí aj zo sveta, vydal sa jedného dňa zo svojho domu ako v rozprávke na vandrovku. Obdivuhodná bola jeho schopnosť prežiť v ťažkých podmienkach - na ulici, v lese, po chatrčiach a v zime aj po vlakoch. Mnoho bezdomovcov prežilo aj vďaka bezplatným vlakom - vozili sa v teple. Matúš si neskôr veľmi obľúbil cestovanie vlakom a rozhovory s cestujúcimi. Občas chodieval navštevovať aj otca. Skrze Pána Ježiša sa nám podarilo dať jeho vzťah k otcovi, k Bohu a k ľuďom aspoň čiastočne doporiadku. Ale jedlo a peniaze, ktoré dostal od otca rozdal hneď na stanici bezdomovcom! Vraj sú na tom horšie ako on, a rozdal to len takým bezdomovcov, na ktorých to jasne videl. A veď predsa, dokáže si zarobiť peniaze. Matúš sa síce ešte zvykne túlať, ale vždy si nájde prácu, a veru vydrží pracovať už aj niekoľko mesiacov. Teraz už niekoľko rokov má vždy slušný byt, aj na nečakanej návšteve bolo u neho pekne a čisto ako u človeka! Na otázku, či ešte vyberá smeťáky sme sa dozvedeli, že napriek pokušeniu preskúmať obsah smetiaka, tie kontajnery už vraj vôbec nevyberá. V takmer každom smeťáku hneď videl ležať pár euro, chcelo to čas a ustavičné opakovanie, že skrátka teraz keď sa vrátil do spoločnosti musí s Božou pomocou odolať, prekonať a vykoreniť aj toto pokušenie!

Naposledy, keď sme ho stretli, videli sme mladého usmiateho a čistého človeka! Občas sa v ňom ešte prejavuje ten starý Matúš, ale bez psychofarmák a alkoholu je to iba mierny podivín, ktorý má slušné šance na život v tejto spoločnosti. Aj to jeho podivínstvo zistíte až pri dlhšom rozhovore. Sú to veľmi inteligentné a hlboké myšlienky, ale objavuje sa uňho absolútne neprijatie sveta. Akoby keď ja robím všetko najlepšie, predsa svet má povinnosť sa správať slušne a neklamať, nekradnúť, nepodvádzať a milovať jeden druhého! Matúš je príliš citlivý, silne narcistický idealista, nevie pochopiť, že každý sa môže rozhodnúť. Aj hajzel sa môže správať ako hajzel - veď nakoniec má každý svoju odplatu. Ale Matúš sa stále pýta prečo? Prečo? Prečo toľko zla? Prečo nežijeme v láske a v mieri, keď ja som preto vždy aj v práci aj v rodine aj vo vzťahu robil všetko preto? To je závislosť na duchovných ideáloch, čo je ešte horšie ako závislosť na peniazoch. Aj preto Matúš stále stretáva niekoho, kto mu tie ideály borí. (keď zarobil peniaze, chodieval navštíviť kasíno, pre záchranu duše si človek intuitívne borí všetko, čo okrem Boha pokladal za dobré, stále a pevné. Pre neho rodina, pokoj a stabilita zaujímali príliš vysoké miesto, aj takéto navonok neškodné vzorce myslenia sú porušením Prikázania "Neučiníš si rytiny ani modly" a čítajte ďalej, ako Boh "trestá"...) → V robote máva okolo seba záškodníkov, každé dievča ho vždy zradí, otec sa mu občas posmieva a priatelia mu nevrátia peniaze, proste všetci sú proti nemu, čo je vlastne liekom pre jeho dušu. Človek, ktorý to nechápe, musí mať naozaj pocit, že celý svet sa proti nemu spikol. Ignoranti a prílišní inteligenti so zvýšenou pýchou sa v takejto situácii začínajú nezdravo sebapozorovať a bez pravej známosti Boha majú obvykle tendenciu uzatvárať do seba v takejto situácii vyhľadávajú psychiatra, a ten im povie: "Máte schizofréniu!" a nasadí mu tabletky! To schizofrenikovi len umožňuje ďalej pokračovať v ignorantstve a príčinami "čo je prečo tak" sa radšej nezaobrať. (príčiny veľmi zhustene popisuje aj Biblia, a podrobne ich vysvetľuje S.N. Lazarev v knihách Diagnostika karmy)

Pre silného egoistu je ľahšie prijať smrť ako vzdať sa svojho ideálu. Tak radšej prijme, že je chorý, ako by sa mal začať meniť, lebo je pre neho neprípustné alebo strašne ťažké čo i len zmeniť názor, a nie to ešte vzdať sa svojich ideálov, a to je ešte potreba dokonca vzdať sa aj toho svojho na plytkom základe postaveného falošného obrazu sveta, ktorý si vo svojich predstavách vytvoril. (Ak máte IQ 80 je to možno ľahšie ako s IQ 160. Či ste psychiatrický pacient alebo nie, kto chce poznať Pravdu ako takú, týmto "borením chrámu" obvykle musí prejsť)

Niečo dobré robiť a očakávať za to odmenu je hlúpe, nakoľko v skutočnosti človek nie je činiteľom. Ak robíte čokoľvek čo uznávate za dobré, nečakajte odmenu ani od Boha ani od ľudí. Niektorých filantropov pohltila tá odveká zvrátená túžba prispôsobiť svet na svoj obraz - s tým boli známi napr. Jezuiti, je to vlastne snaha ovládať Boha, v podstate satanizmus, ktorý dodnes vidíme aj v náboženských organizáciách: "Pevná vôla a predstavivosť dokážu premôcť každú realitu, pretvoriť svet na svoj obraz." cit. Ignác z Loyoly, 16. stor. (za zmienku stojí, že aj dnešný pápež František je tiež Jezuita)

Schizofrénia je obvykle kombinácia vysokého intelektu, zvýšenej pýchy a silného egoizmu. Snaha nasilu prispôsobiť veci podľa seba, lebo vraj sú dobré. S Božou pomocou sa toto posadnutie démonom dá liečiť aj úspešne vyliečiť. Snaha o nadvládu nad svetom alebo o 100% kontrolu nad situáciou, to je Luciferská tendencia. Prvá pomoc pre takto posadnutého človeka je oživiť v sebe Evanjelium Pána Ježiša Krista. Kto zotrvá pod Božou milosťou, zvykne si na každodennú modlitbu, každodenné čítanie Biblie, pravidelné pôsty a určitú životosprávu, obvykle sa dá doporiadku. Gordický uzol nevedomosti s Božou pomocou postupne rozväzuje, niekto možno aj rozotne. Potom je ľahké prekonať rôzne závislosti (fajčenie, kávičkovanie, alkoholizmus) a veru aj závislosť na psychiatrických liekoch. Ale na človeka po uzdravení a oslobodení potom číha ešte jedna pasca: