"PRAVDIVÉ SLOVÁ NEBÝVAJÚ PRÍJEMNÉ. PRÍJEMNÉ SLOVÁ NEBÝVAJÚ PRAVDIVÉ. VŠETCI MAJÚ KRÁSNE ZA KRÁSNE, A V TOM JE JEHO OŠKLIVOSŤ, VŠETCI MAJÚ DOBRÉ ZA DOBRÉ, A V TOM JE JEHO ZLO." Lao 'C  6. stor p.n.l.

 

PROBLÉMY MLADÝCH

Jeden z najzaujímavejších zážitkov môjho života je jeden chladný jesenný večer, ktorý som ako 15 ročný chlapec trávil na autobusovej zástavke s mobilom v ruke a s cigaretou v ústach medzi svojimi troma najbližšími priateľmi. (Cigarety boli vtedy moja základná životná potreba a bola to tak strašná závislosť, že na tie som mal skoro vždy, vlastne cigarety boli moji najbližší priatelia.-)

Priatelia z detstva sú deti úspešných bohatých podnikateľov, ich rodičia si na ich výchove dali veľmi prísne záležať. Od malička ich viedli k tomu, aby sa naučili pracovať, alebo aby sa stali tým, čím sú ich otcovia. Jednoducho museli na sebe tvrdo makať a dostávali za to obrovské peniaze. Môj otec vtedy zarábal mesačne asi 20-30 tisíc Sk, no otcovia mojich kamarátov to zarobili za deň. (zarábali aj niekoľko desiatok miliónov ročne)

Pre niektorých rodičov a väčšinu chudobných ľudí sú morálne zásady a duchovné ideály dodnes dôležitejšie ako láska, čo je ešte oveľa horšia charakterová vlastnosť ako závislosť na peniazoch alebo hmotných statkoch, preto chudobní nebývajú len chudobní, ale obvykle aj nešťastní. 

Keď som chcel v od otca v piatok 100 korún, nebol to problém. Ale kamaráti dostali v piatok najmenej 500 korún. Kamaráti mi povedali, že so stovkou sa ani neoplatí chodiť do mesta, aby som s nimi radšej nechodieval. Dodnes si pamätám, ten ich odpis na zastávke. Jednoducho chlapče, viac sa nám do partie nehodíš, choď domov. Bolelo to, ale až tak mi to nevadilo, pretože z pitia alkoholu som nikdy nemal náladu ako oni. Ani keď som bol opitý nemal chuť tancovať a baliť baby, čo ma nebavilo ani triezveho. Tá hudba v baroch sa mi zdala jednoducho primitívna, bolo pre mňa lepšie radšej netancovať a nezbaliť žiadnu kočku, ako sa podrobiť primitívnemu odpornému škriekaniu napr. nejakej Kylie Minogue a schvaľovať takéto "umenie" svojou účasťou na parkete. Obvyklá činnosť v bare pre mňa bola ísť si von zapáliť. Skrátka ťahalo ma to skôr odtiaľ preč ako tam sedieť, ale štvalo ma, že kamaráti si môžu dovoliť kupovať veci, ktoré si ja kúpiť nemôžem, aj keď tie veci zrovna nepotrebujem. Skrátka necítil som nedostatok preto, že by som potreboval piť drahú tequilu, ktorá mi aj tak nechutila, ale pociťoval som nedostatok preto, že si ju nemôžem kúpiť, keby som chcel. Neuveriteľne ma naštvalo, že nemám prachy! Keď mi to moji vtedajší kamaráti dali na javo, veľmi prispeli k tomu, že cca o tri roky som za mesiac zarobil 51.522 Sk. Potom bola moja bežná výplata okolo 87.000 Sk mesačne, neskôr okolo 100 eur denne. Lenže mal som veľký problém. Mal som kamaráta, ktorý zarábal 20.000 euro mesačne, a začínalo ma štvať, že s ním nemôžem držať krok :-) Je to smiešne však? Drel som ako hovädo aj 16 hodín denne, vyhúlil som pritom 40 cigariet a vypil aj šesť káv a stále som mal pocit, že musím pracovať viac, aby som viac zarobil. Vôbec som si nevážil vynikajúcu prácu podnikateľa v IT, sto euro denne bolo málo, jediné z čoho som mal trochu radosť bolo auto so šoférom. Ale chcel som mať Audi A8 so šoférom! Ustavične som bol nespokojný. Ale veril som, že za chvíľu to nové Audi A8 mať budem! Vôbec ma vtedy nenapadlo, že by som mohol ochorieť, že celkovo vediem vlastne životný štýl nezlučiteľný so životom, a že moje myšlienky sú v podstate deštruktívne. Občas sa už darilo zarobiť aj vyše sto, niekedy aj dve stovky za deň, začal som cítiť radosť z toho, že sa konečne blížim k cieľu, že veď 20.000 tisíc euro za mesiac budem mať najneskôr v priebehu 2-3 rokov! Takto som sa konečne niečomu začal naozaj tešiť, vyšiel som na balkón zapáliť si ďalšiu cigaretu... ...pozerám, aké je všetko krásne, aký som konečne šťastný... Stále som žil niekde inde - v budúcnosti, ale videl som sa tam už úplne jasne - to sú myšlienky nezlučiteľné so životom. Je to opora v ilúzii, ak by som 20.000 € za mesiac dosiahol, mal by som zase na očiach ľudí, čo zarábajú pol milióna a niekedy aj milión mesačne. Je to krysí závod, ktorý stojí strašnú spústu energie, vyberie si hroznú daň a nakoniec vám aj tak nič neostane, pretože smrť. Mal som na mále, keď som sa ocitol v strašnom stave v nemocnici. Trochu som si tam začal uvedomovať veci. Sedem rokov trvalo, kým som sa mohol vrátiť späť do práce. Vlastne, že som to vôbec prežil, a že som vďaka Pánu Bohu aj zdravý, tomu predchádzala zmena myslenia, charakteru a konania. Človek dokáže iba citom pochopiť, aký rozsah má ustavičná Božia Milosť - v každom momente života i v momente smrti. Najdôležitejšia vec pre dieťa, čo sa môže naučiť je oboznámenie sa s Vesmírnymi zákonmi popísanými v Svätej Biblii. Ak ste rodičia dieťaťa, prosím vás pouvažujte nad tým.

Všetko zlé čo sa udialo v mojom živote v minulosti, bolo vlastne na dobré. To, čo som považoval za zlé, nebolo zlé. To zlé bolo zákonité, a dobré človek v živote sám od seba nikdy nevytvoril, iba si človek niekedy myslí, že to, čo on vidí ako dobré, je dobré.

Bohatý mládenec.

"A keď vychádzal na cestu, pribehol nejaký mladý človek, ktorý padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Dobrý Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život? A Ježiš mu povedal: Prečo ma zovieš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, neolúpiš nikoho, cti svojho otca i svoju mať! A on mu povedal: Učiteľu, to všetko som zachoval od svojej mladosti. Vtedy Ježiš pozrúc na neho zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: iď, predaj všetko, čo máš, a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a vezmi kríž, poď a nasleduj ma! Ale on sa zarmútil nad tým slovom a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. A Ježiš obzrúc sa dookola povedal svojim učeníkom: Ako nesnadne vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky! A učeníci sa desili nad jeho slovami. Ale Ježiš zase odpovedal a riekol im: Deti, jako nesnadne je vojsť do kráľovstva Božieho tým, ktorí dúfajú v majetok! Ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. A oni prenáramne žasli a hovorili jeden druhému: A kto potom môže byť spasený? A Ježiš pozrel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné. Vtedy mu začal hovoriť Peter: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -. A Ježiš odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo mať alebo ženu alebo deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, aby teraz, v tomto čase, nedostal sto ráz toľko domov a bratov a sestier a materí a detí a polí, s prenasledovaním a v budúcom veku večného života. Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví." Marek 10:17-31