Sergej Nikolajevič Lazarev

   Povedali sme si, že periodická destabilizácia a preskupovanie vzájomných pomerov je nevyhnutným predpokladom ďalšieho vývoja. Taktiež aj naša Zem pravidelne mení svoj gravitačný, magnetický a časový režim. Analogické pulzovanie zaznamenávane i na Slnku. Keď podobné zmeny režimu vychádzajú zo stredu Galaxie, bývajú obyčajne tak mohutné, že na Zemi hynú veľké skupiny živých tvorov.

Keď pijeme vodu, ktorá prechádza vrstvami vzniknutými v období celosvetových katastrof, zrejme sa nám dostávajú informácie o prenikavých premenách časopriestorových štruktúr, a to nás lieči. Dnes už existujú trenažéry, na ktorých si človek pri prekonaní rôznych fyzických záťaží upevňuje svoje fyzické i psychické zdravie. Čoskoro najskôr vzniknú i trenažéry, ktoré nebudú operovať s fyzikálnymi charakteristikami, ale s premenami časopriestorových pomerov.

Keď som sa v poslednej dobe zaoberal fenoménom ľudských schopností, neustále som sa presviedčal, že bez vplyvu síl rozpadu ďalší vývoj nie je možný.

Obvykle mávame tendenciu vnímať rozpad ako chaos. Ako však hovorí staroveká múdrosť, chaos je najvyšším stupňom poriadku. To znamená, že štruktúra, ktorá je antipódom času, a do ktorej som behom svojich výskumov prenikol, je sústavou vyššieho poriadku. Pri vstupe do našeho vesmíru ho táto štruktúra ničí. Pretože však človek s touto entitou na jemnej úrovni komunikuje, môže byť prezentovaná aj ako ďalšia sústava hodnôt. Pracovne som si túto entitu označil ako "dokonalosť". Dokonalosť prekračuje hranice hmoty, priestoru a času, a môže sa stať taktiež samoúčelným cieľom. Pokiaľ sa k tomuto cieľu upneme, budeme tiež chorí a budeme umierať. Okrem lásky k ľuďom a vesmíru je tu teda ešte jedna univerzálna hodnota - láska k dokonalosti. Pokiaľ ju človek učiní absolútnou hodnotou, premení sa z tvorcu na ničiteľa a chce potom už zničiť celý tento vesmír, ktorý mu pripadá nedokonalý. To je prejav čistého satanizmu.

Satan je symbolom skazy. Vybavil som si Bibliu, kde sa píše o príbehu anjela, ktorý sa premenil na diabla. Ten anjel priľnul k dokonalosti a rozhodol sa, že vesmír stvorený Bohom je nedokonalý. Z toho vyplýva, že pocity nedokonalosti sveta, pocity opovrhnutia ľuďmi menej dokonalými (a to ako inými, tak aj sebou samým) sú nakoniec prvými výhonkami satanizmu.

Dokonalosť -  to je veľké šťastie, pokiaľ sa stáva prostriedkom umocňovania lásky k Bohu, ale mení sa na tragédiu, akonáhle sa zmení v samoúčelný cieľ. Pritom ešte pred nedávnom by som na otázku o zmysle života bez váhania opovedal: zmyslom života je usilovanie o dokonalosť. Preto čím vyššie ľudské pravdy a túžby poznávame, tým väčšiu zodpovednosť nesieme, a tým väčšie je v nás pokušenie učiniť ich svojim hlavným cieľom - a zabudnúť na Boha. Dlho som rozmýšľal, prečo je to tak, ale zrazu som to pochopil až nečakane ľahko: vo hmotných statkoch je diel lásky, práve z neho získavame pôžitok. V duchovných hodnotách je ešte väčší diel lásky a v časových hodnotách ešte väčší. Čím obsiahlejšia je dimenzia skúmanej entity, s ktorou sme v kontakte, tým viac je v našej duši lásky, teda Božského, a tým silnejšie je pokušenie tento veľký, ale konečný diel lásky učiniť cieľom a zabudnúť na nekonečno, na Boha.

V duši každého z nás je Večná Častica Boha. V ďalších povrchových vrstvách sa láska musí taktiež hromadiť a my sa tak približujeme k ideálu, ktorý nosíme v sebe. Človeku je súdené kráčať po stupňoch stále väčšieho šťastia - k Bohu. A hromadiť stále viac síl a podstupovať čoraz väčšie muky pri prekonávaní pokušenia na niektorom zo stupňov zastaviť, stať sa na ňom závislým a učiniť ho svojim jediným cieľom.

Istú etapu som teda mal za sebou. Vyšiel som za hranicu tohoto vesmíru a dotkol som sa ešte jednej hierarchie hodnôt, ktorú som nazval "dokonalosť". Teraz sa mi tento model mal potvrdiť pri konkrétnej práci s pacientami, a rovnako i na vlastnej skúsenosti. A systém začal fungovať. Akonáhle sa dotknem pacientovho citlivého miesta, okamžite to zistím podľa reakcie. Kedysi som u svojich zverencov zaznamenával uľpievanie na vlastnej povesti a schopnostiach, zatiaľ čo dnes to už vidím trochu ináč.

Sergej Nikolajevič Lazarev, nová kniha:

LÁSKA A ŽIARLIVOSŤ

Pozn. Biblik:

Sklony k satanizmu je možné pozorovať aj v takzvaných moderných kresťanských hnutiach: "Jedine Biblia je dokonalá", "jedine táto forma modlitby zaručuje účinok", "jedine táto cesta je správna", "jedine takto sa môžete uzdraviť" "jedine svätá spoveď", "jedine sväté prijímanie", "jedine krst", "jedine tá naša cirkev", "jedine tá naša predstava o Spasiteľovi a ceste ku spáse"  - to všetko sú v podstate sklony k satanizmu.

O vyháňaní démonov, teda zbavenia sa ochranného účinku choroby bez zdôraznenia potreby očisty charakteru ani nehovoriac. A dnes ľudia majú vieru, silu a energiu na okamžité zbavenie človeka aj veľmi ťažkých chorôb. To sú dôvody, prečo dnes už takýmto spôsobom nemôžu liečiť mnohí liečitelia. Škoda spôsobená "liečením" teraz na liečiteľov (ale aj lekárov) prichádza takmer v okamihu.

V zhromaždeniach veriacich sa rozpad prejaví o niečo neskôr, no zasiahne celú organizáciu, ktorá si vlastne neznalosťou Vesmírnych zákonov - teda Božích Zákonov zakódovaných v Biblii, pod sebou píli konár. Spojenie vedy a náboženstva je teda nevyhnutnou vecou rovnako pre kresťanské zbory, ako aj pre celú civilizáciu, pokiaľ má ľudstvo prežiť. Veríme, že predstavitelia cirkví, vedúci kresťanských zborov, ale aj lekári a predovšetkým psychiatri si nevyhnutnú potrebu spojenia vedy a náboženstva uvedomujú.