ŠKORPIÓN A KORYTNAČKA

Tropický prales zachvátil požiar. Všetky zvieratá sa už preplavili na druhý breh rieky do bezpečia. Stará korytnačka s ohoretým chvostom a prasknutým pancierom sa tiež chystala preplávať rieku.

"Chichi, pozrite, tá krava je zase posledná" posmešne na ňu z druhého brehu ukazovala drzá opica.

"Len-len že tam nezhorela!" dodala zebra.

"Všetci buďte ticho, možno že sa dobre zasmejeme, keď sa v prostred rieky utopí!" prorokoval lev.

Korytnačka pozorovala tie zvieratá z diaľky, mala ich všetky rada, aj keď sa k nej nie vždy správali najlepšie. Už sa dotkla vody, keď na ňu ktosi z ohňa zavolal:

"Hej, korytnačka, prosím Ťa vezmi ma na druhý breh!" Ozval sa zákerný škorpión, ktorý sám nevedel, ako unikol plameňom.

"Čo si, veď Ťa poznám, Ty ma môžeš bodnúť, koľko krát si to už urobil aj tým, ktorí Ti pomohli?" odpovedala korytnačka.

"Čo si na staré kolená už úplne osprostela? Veď uvažuj, keď Ťa bodnem, obidvaja zahynieme!" povedal škorpión.

"Noo, no dobre, no tak poď!" a korytnačka ho vzala na pancier.

Plavili sa bez slov v silnom prúde rieky, no pud sebazáchovy bol silnejší ako korytnačkina staroba. Sama nevedela, odkiaľ má zrazu toľko síl.

"No veď ani nie som taká stará! myslela si korytnačka - a ešte aj urobím dobrý skutok, Boh mi to určite zaráta na Poslednom súde, veď som taká dobrá, že som zachránila ešte aj tohto zlého škorpióna! To by nikto z tých zvierat čo sa mi smejú nespravil. Všetci by sa určite báli a nechali ho tam zhorieť. Určite si medzi zvieratami konečne získam rešpekt."

Uprostred rieky škorpión korytnačku bodol.

"Čo si to urobil?" vzlykala korytnačka - "Veď teraz obidvaja zahynieme!"

A škorpión jej hovorí svoje posledné slová:

PREPÁČ... SOM UŽ RAZ TAKÝ...