↓   PROSÍME ZDIEĽAJTE / PLEASE SHARE  ↓

Je úplne jasné, že naše úrady majú na starosti len blaho našich detí! To preto už na základnej škole posielajú deti k psychológom a nútia deti podstupovať testy na drogy. Ak sa dieťa prizná, že si občas dá drogy, môže skončiť na 10 dní na psychiatrii na pozorovaní, a potom najmenej na 8 mesiacov v detskom domove!

Milí rodičia, milé deti!

Je úplne jedno, či nejaký test objavil drogy. Tento systém vyžaduje priznanie. Ak sa dieťa prizná, zasahujú úrady. Nielen deti, ale aj dospelých ľudí priznávajúcich sa k užívaniu drog vyhlásia za chorých a budú ich samozrejme v ich najlepšom záujme liečiť aj nasilu! (Za "liečbu" takto "chorého" v tomto štáte niekto totiž inkasuje obrovské peniaze.) Naposledy sme mali možnosť sledovať prípad, kedy 15-ročné dieťa odobrali matke, dieťa zavreli na psychiatriu, zaizolovali na psychiatrickej klinike a potom odvliekli do detského domova. (viac tu)

V Detskom domove Semeteš, (ktorý už raz zrušili) je vraj základným pravidlom, že dieťa po dobu až šiestich týždňov nesmie telefonovať ani rodičom! Ani rodičia nesmú telefonovať dieťaťu! Malo by vám ako otcovi stačiť, čo vám povie pracovníčka! Ak nejaký rodič s týmito protiľudskými pravidlami súhlasil, nie je hoden nazývať sa viac otcom či matkou! Takéto nariadenia sú obyčajná špinavosť!

Úplna izolácia a zakazovanie kontaktu s rodičmi či blízkymi je pokusom o vymazanie sociálnych väzieb. Je to špinavá praktika, ktorá sa inými slovami nazýva výplach mozgu.
V tomto Detskom domove ide v prvom rade o to, aby sa dieťa bálo zavolať mame a otcovi. Je to pokus o vytvorenie úbohého hoväda, pre ktoré majú byť pravidlá na vyššom stupni ako láska! Štát sa pokúša z detí vychovávať citových mrzákov! Beda každému, kto týmto zločincom zveruje svoje dieťa!

Ešte smutnejšie na tomto prípade je, že podľa našich informácií matka s takýmito pravidlami súhlasila! Čiže vlastne takto dáva najavo, ako jej na vlastnom dieťati záleží! Čo je to za matku? Kde sa to zobralo, ten ľadový chlad, ľahostajnosť a bezcitnosť? Alebo je to podvedomá matkina pomsta vlastnému dieťaťu za otca, ktorý matke ubližoval? Absencia citov dosiahla už stupňa, kde nastala citová retardácia - z tejto diagnózy by sa mala liečiť predovšetkým matka, ktorá príliš svojej dcére nemala čo do života dať... Matka nenávidí otca svojej dcéry, nechápe, že nenávisťou k otcovi mrzačí dušu svojho dieťaťa. Matka nasilu dcére bránila v kontakte s otcom aj s priateľom a nakoniec sama prišla o dcéru. Bohužiaľ, ak sa nespamätá a nepochopí, že musí otcovi odpustiť, príde aj o viac.

Pán riaditeľ JUDr. V.M., ktorý sa vyhráža otcovi žalobami, viac už nezdvíha telefón, rovnako ako pracovníčka Mgr. L.K., ktorá má dieťa na starosti. Jednoducho oni odmietajú s rodičmi komunikovať.

Zo začiatku všetci pracovníci komunikovali, a zrazu neodpovedajú ani na maily a majú poriadny strach čo i len zdvihnúť telefón. Môžete si urobiť obraz o pokrytectve celej štátnej mašinérie, ktorá samozrejme pracuje v najlepší prospech dieťaťa. 

  PROSÍME ZDIEĽAJTE / PLEASE SHARE 

AKTUALIZÁCIA 19.7.2018, 15:32: 

Ako sa nám podarilo zistiť, úplný zákaz kontaktu dieťaťa čo i len s rodičmi po dobu 6 týždňov (vrátane telefonického kontaktu) si údajne vynucuje zriaďovateľ Detského domova Semeteš.

Personál Detského domova Semeteš sa odvoláva na pravidlá, ktoré nie je možné nikde dohľadať, no bezohľadne vyžaduje ich rešpektovanie. Rodičia a príbuzní sú odkazovaní zo strany personálu na dohľadávanie neexistujúcich pravidiel!

Umelo nútený absolútny striktný zákaz telefonického kontaktu je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, s najväčšou pravdepodobnosťou ide aj o porušovanie platnej legislatívy Slovenskej republiky. Jednoducho dieťa by malo mať právo kôli pocitu vlastnej bezpečnosti aspoň 1x denne zatelefonovať kamkoľvek. V detských domovoch bývajú umiestnené aj deti z cigánskych a násilníckych rodín, kde krutosť, bitka či znásilňovanie bývali bežným príkladom odmalička.

Čo ak by dieťa potrebovalo zavolať napr. na Políciu?

V každom detskom domove pre takéto prípady musia byť najmenej 1x denne telefonáty deťom bezokladne umožnené! A nie až po šiestich týždňoch!! Rozumiete?

Čo by ste robili Vy, ak by ste boli práve Vy tým dieťaťom v Detskom domove? Mali by ste Vy ako pätnásťročné dievča po tom všetkom, čo v posledné dni prežilo, ešte silu a odvahu domáhať sa svojich práv?