V BOJI PROTI LÁSKE NIET VÍŤAZOV

"Lebo nato Kristus i zomrel i vstal i ožil, aby panoval i nad mŕtvymi i nad živými. A ty prečože súdiš svojho brata? Alebo aj ty, prečo pohŕdaš svojím bratom? Lebo sa všetci postavíme pred súdnou stolicou Kristovou. Lebo je napísané: Jako že ja žijem, tak isté je, hovorí Pán, že mne sa skloní každé koleno, a každý jazyk bude oslavovať Boha. Tak tedy jeden každý z nás dá sám za seba Bohu počet. Nesúďme tedy viacej jedni druhých, ale radšej usúďte to, aby ste nekládli bratovi do cesty toho, na čom by sa potknul alebo pohoršil."    Rimanom 14:9-13

-   -   -

   Poznám jedného chlapca, ktorý mal kedysi na prvom mieste peniaze, úspech a slávu. Raz sa stala tá vec, že sa zamiloval do 9 ročného dievčaťa. Vôbec mu to nedávalo logiku, veď to dievča je malé, je to dieťa - logicky sa snažil nájsť všetky dôvody, prečo nemôže byť do nej zamilovaný. Ako dievča rástlo, rástla aj chlapcova láska k nej, a aby toho nebolo málo, dievča bolo každým dňom krajšie a krajšie. Chlapca až hnevalo, že ju má každý deň radšej, ale odmietal čo i len na chvíľu pripustiť, že by nejaká láska mohla byť silnejšia ako on.

Medzitým uplynuly roky, chlapec vážne ochorel, prišiel o peniaze aj o firmu, vlastne jediné, čo mu zostalo, bolo vedomie, že dokáže aspoň nad citom lásky k tomu krásnemu dievčaťu zvíťaziť. Každý deň si dokazoval, ako je silný, akú má silu, akú má moc, že on je tým pánom nad citom lásky. Chlapec mal pocit, že to je po tom všetkom jediné víťazstvo v jeho živote, že to je niečo, čo si môže nechať - snáď jediná vec, ktorú chcel považovať za svoju, ak rozumiete. Chcel si vlastne iba ponechať svoju pýchu, ale Pán Boh ho veľmi miloval.

Jedného dňa mal chlapec veľkú chuť na čokoládu. Rozhodol sa, že ide hneď do najbližšieho dobrého obchodu a kúpi si čokoládu.

"Ach Bože, veď ja túžim po niečom, čo je oveľa sladšie ako čokoláda, idem domov, načo mi je čokoláda!"

Chlapec zanechal myšlienky na čokoládu a myslel na svoju lásku. Veľmi sa nahneval, ani poriadne na cestu domov nevidel, keď mu od pocitu "prehry" nad láskou začali slziť oči...

...a v tom momente ju stretol vo vchode vo vnútri vo svojom paneláku!

Ona do jeho domu prišla vraj ku niekomu na návštevu! Mala už vyše 14 rokov, bola taká krásna! Chlapec ostal veľmi prekvapený, tváril sa ako vždy, že je mu ľahostajná, ale už nezniesol pohľad do jej krásnych očí. Pri pohľade do zeme sa opýtal: "Ako sa máš?" a po stručnom "Ahoj" nastúpil do výťahu a išiel domov. Doma plakal, teraz mu bolo ľúto, že to dievča má mokré topánky. "Určite má aj mokré ponožky!" Chlapec rýchlo vytiahol zo skrine svoje najlepšie ponožky a zišiel výťahom na prízemie, tam, kde bolo to dievča na návšteve. Tep svojho srdca cítil až v hrdle. Po hlbokom nádychu zaklopal na dvere. Otvorilo dievča v mokrých ponožkách. Prekvapene sa pozeralo na chlapca s obrovskými ponožkami v ruke. "Ja som chcel len... že tie ponožky... no vieš, T...... milujem Ťa!" Rýchlo jej podal svoje obrovské ponožky a tváril sa, ako obvykle, že sa veľmi niekam ponáhľa. Chlapec odbehol v šoku s tepom asi vyše 250 rýchlo preč, išiel domov, a plakal, tentokrát od radosti, že láska nad ním zvíťazila.

Do smrti by si vyčítal, keby v ten moment nevyznal lásku tomu dievčaťu a ďakuje Pánu Bohu, že vtedy našiel odvahu povedať:

 Milujem Ťa!

Aj pri zatmení Mesiaca myslím na súhvezdie T......

Ak máte niekoho radi, prosím vás povedzte mu to teraz, pretože inokedy na to nie je čas.