V.M. ZAZNOBIN: O GLOBALIZÁCII AJ O TOM AKO AMERIČANIA VYTVORILI MEDIÁLNY SCÉNÁR PRISTÁTIA ČLOVEKA NA MESIACI

- A na mesiaci neboli. Teraz sa o tom hovorí čoraz viac, no netreba na to žiadne vedecké dôkazy, hoci aj tých existuje veľa. Čítal som veľa kníh na túto tému, pritom v r. 1973 či 74 som bol v akademickom mestečku na seminári biológov, astrofyzikov. Vtedy som sa nevenoval tomuto problému, ale iným veciam (akustickému projektovaniu atómových ponoriek). Tam povedali priamo, že silné kozmické žiarenie za hranicami magnetického poľa Zeme zabíja všetko živé. A to už nehovorím, že celkovo nemá žiadny zmysel lietať na Mesiac, rovnako ako na Mars.

Svoju činnosť sme teda začali, v mladej garde bol taký článok „Konceptuálna moc: mýtus či realita?“ – kde sa hovorí o tom, že: Ľudstvo vie ako zostrojiť raketu aby doletelo na Mesiac alebo na Mars, no ľudstvo nevie dať odpoveď na otázku – „prečo tam letieť?“

A teraz vám dám celkom obyčajné údaje. Videli ste Mesiac v noci? Ale nie v meste, ale niekde za mestom, počas jasnej noci, keď sa hviezdy jasne ligocú. Ja som videl mesiac v rôznych zemepisných šírkach. Ako vyzerá, je to guľa alebo disk? Svetlý disk, nie? Ako to? Veď je to guľa! A prečo ho nevidíme ako guľu, ale ako nejaký vyblýskaný šesták. To je len jeden moment. Nijakú zeminu odtiaľ samozrejme nedoviezli. A teraz vysielajú expedície na Antarktídu, s tým aby tam našli meteority a povedali: „Aha, toto je z Mesiaca“. Pretože teraz, keď ich začali žiadať: „Ukážte“, tak „Všetko zmizlo, všetko ukradli“.

Prvé čo museli natočiť bolo, ako ich kozmická loď sa vzďaľuje od planéty Zem. Ateliérové zábery točil Kubrik. Podarilo sa im vytvoriť maketu Mesiaca v podobe gule, no neukázali ako vyzerajú hviezdy! Hviezdu oblohu pri vzdialenosti napríklad, v polovici medzi Zemou a Mesiacom nevedeli ukázať. A na všetkých tých záberoch, hviezdy tam neuvidíte.

Je ale ešte jedna zaujímavá vec. V roku 1970 bolo u nás v ZSSR také cvičenie „Oceán“. Ak je tu niekto postarší, mal by si to pamätať. Ja som vtedy slúžil a zúčastnil sa, keď všetky lode námornej flotily vyšli zo svojich základní a vrhli sa do Atlantiku. Boli tam aj ponorky, normálne lode, a motala sa tam aj americká flotila. Čo také sa dialo?

Bol rok 1970 – storočie odo dňa narodenia Lenina, ale o to Američanom nešlo. Američanov zasypávali (nie na orbite) plechovky, potom to ukazovali miliardám ľudí, okrem Sovietskeho Zväzu a Číny, tí nepozerali. Boli to ateliérové zábery v televízií – a všetci úprimne verili, že oni vystupujú na Mesiaci, štartujú z Mesiaca. Všetko to boli ateliérové snímky Stanley Kubricka. Talentovaný režisér, treba uznať.

A naši načo šli vtedy do Atlantiku? Oni už vedeli že ide o ateliérové snímky, vedeli že Američania nelietajú. Samozrejme nie posádka, ale len úzky kruh špecialistov. A dostali úlohu – uloviť jednu z týchto konzerv, pretože Američania sami ohlasovali: „Približne v takýto čas dopadne posádka“ Kam? Do oceánu. A jednu takúto plechovku sa pošťastilo uloviť nám skôr než Američanom. Poviete si, a načo to?

Poviem načo. Ulovili ju. Pravdaže dôstojníci a námorníci to nie veľmi chápali. Nepamätám si len, či to bola loď alebo ponorka. Pretože ak ju neulovíš včas, pôjde jednoducho ku dnu – hĺbka veľká, nedostaneš sa tam. Všetko nasnímali, zafixovali, odviezli do Murmansku. Prišiel jediný americký ľadoborec, zobral a bolo⁵.