VYSTÚPENIE Z KATOLÍCKEJ CIRKVI

21.02.2020 17:20

 

List:

Dobrý deň, vážim si kňazov, ktorí to myslia úprimne,

ale katolícku cirkev ako inštitúciu považujem za infiltrovanú.

Uverejnili sme napr. tento článok, ktorý podľa mňa tiež svedčí o určitom stupni úpadku katolíckej cirkvi:

https://www.biblik.sk/news/satanizmus-v-sr-cr-a-u-najvyssich-predstavitelov-katolickej-cirkvi/

Zriekam sa krstu, zriekam sa všetkých sviatostí, odmietam akékoľvek napojenie na katolícku cirkev.

Prosím vás, ako môžem vystúpiť z katolíckej cirkvi, aby som viac nebol ani formálne jej členom, čo je k tomu treba?

Ďakujem.

 

Miroslav Raninec, Biblik.sk

www.biblik.sk

www.biblik.sk/clanky

 

Odpoveď:

AKO VYSTÚPIŤ Z KATOLÍCKEJ CIRKVI?

Na vystúpenie z Katolíckej cirkvi, (aby bol o tom úradný záznam), obráťe sa buď na správcu farnosti, kde máte trvalé bydlisko alebo na farnosť, kde ste boli pokrstený."

 

Poznámka Biblik: Väčšina ľudí, čo poznám, ktorí sa vedome stali členmi nejakej organizácie nebývajú v živote veľmi úspešní. Robia to zištne, chcú sa mať lepšie teraz (obvykle slobodomurárstvo) alebo po smrti (obvykle náboženské organizácie a sekty). Možno od organizácie dostávajú niečo, ale stále je to niečo za niečo. Podľa mňa, ak ste členom akejkoľvek organizácie, prispievate do nej svojou energiou a minimálne toľko isto a ešte aj s úrokom by sa vám malo vrátiť späť! Bohužiaľ, skôr organizácie bohatnú a rastú na úkor svojich členov! Spolky-čertove volky! Som rád, že som sa dodnes nestal členom žiadnej organizácie. Ako malé dieťa ma rodičia nechali pokrstiť, čo bol v našej rodine zvyk, ale bohužiaľ celým srdcom hľadať Pána Boha a Pána Ježiša Krista o tom sa u nás nikdy nehovorilo, ani Bibliu nikto z našej rodiny zrejme vôbec nikdy nečítal! Nútili ma chodiť na náboženstvo, všetky deti už boli doma, spomínam si, aké bolo vyčerpávajúce ako malé dieťa byť po škole s rehoľnými sestričkami. Ale, sestričky nás mali radi, krásne spievali, dávali nám rôzne obrázky a katolícke knižky, všetko nám dávali okrem Biblie! Učenie katolíckej cirkvi je veľmi odlišné od Učenia Pána Ježiša Krista a od smerovania k Jedinému Bohu, čo je základ monoteizmu, ktorý je hlavným učením Starého zákona! S katolíckou cirkvou ako inštitúciou je podľa mňa lepšie nemať nič spoločné a preto som sa rozhodol, že je treba to aj písomne vyjadriť. Vždy som viac miloval svet ako Boha a bohužiaľ stále ma to ťahalo inde ako som chcel, nerozumel som, prečo mám výčitky zarábať väčšie peniaze a veľmi nerozumne som sa zriekal príležitostí, ktoré v živote dostáva málokto.

Dnes je pre mňa svet v podstate nepoužiteľný, ale aj tak som sa vo svetskom povolaní a vôbec na tejto Zemi cítil vždy ako cudzinec, ako niekto, kto prišiel z inej planéty a snaží sa robiť veci ako druhí len preto, že asi tak majú byť! Ináč by som odišiel aj zo základnej školy - a už škôlka s povinným spánkom to bol strašný teror! O tom čo ma zaujímalo vlastne nebolo čo sa na strednej škole naučiť! Prax mechanika-elektronika by bolo treba vykonávať v počítačovej firme už od prvého ročníka a nie na praxi brúsiť železo alebo oberať čerešne! Systém vzdelávania sa akoby naschvál nestíha prispôsobiť požiadavkám sveta a ľudia čo ukončia školu, majú nejaký titul, ale nie vzdelanie, na prax a dynamické zmeny nebývajú vôbec pripravení, väčšina z nich má aj po skončení VŠ skutočnú prax najviac tak v hľadaní zamestnania, máloktorí sa venujú tomu, čo vyštudovali. Na Zemi si nikto nevšíma človeka, nikto sa ho nesnaží pozdvihnúť, skôr naopak, ľudia skôr žijú ako štvaná zver a plnia príkazy bez toho, že by vedeli prečo. Už na ZŠ som videl obrovské talenty, ktoré museli žiť ako priemerní! Maliari, športovci, konštruktéri, matematickí géniusi - kde sú teraz? Žijú život niekoho iného. V zamestnaní vlastne strávite polovicu života - to nie je v priemere 8 hodín, ale oveľa viac, príprava, cesta, nevyhnutný oddych a podobne! Väčšina ľudí sú zdroje energie na plnenie snov niekoho iného - asi aj preto sa im hovorí ľudské zdroje! Či škola, či cirkev, alebo zamestnávateľ - všetci hľadia svojich záujmov a vydávajú ich za normálne, či dokonca za tie najlepšie pre vás!

Kedy ste boli naozaj šťastný od detstva? Jediný čas, kedy som sa od detstva aj ako dospelý cítil naozaj šťastný boli 4 dni s Pánom Ježišom Kristom - za cca 8 posledných rokov môjho kresťanstva som sa cítil šťastný asi 4 dni! Vo svete ma napĺňalo šťastím každý deň zarobiť poriadne peniaze, ale nejako som cítil, že nebudem môcť ísť stále v takom tempe, z toho kruhu som nevedel vystúpiť - stále zákazky a nové zákazky, nejaké meno si vybudujete, to nie je ako dať výpoveď v nejakej práci a o nič sa nestarať. Učiť sa fungovať v biznise tak, že sa učíte na vlastných chybách sa končilo aj predčasnou smrťou úspešných ľudí, ktorých som poznal. Ak ste nemali v rodine otca alebo niekoho, kto sa zaoberal biznisom, ak ste to neposrali obchodne, tak ako človek ste to obvykle posrali veľmi - vymenili ste život za peniaze a nakoniec mnohí, ktorí to tempo prežili mávajú pocit, že život premárnili.

Spomínam si, keď sa mi darilo dosahovať úspechy v podnikaní, vždy som buď nerozumne zanechal prácu, alebo prišlo niečo ako by "Zhora", čo mi ju zabránilo vykonávať. Vysvetľujem si to tým, že krst zrejme robil naozaj silný farár a miesto sveta ma to ťahalo stále k Bohu, bol som ustavične na dve strany. Mám za to, že je lepšie, aby človek žil buď pre svet alebo pre Boha, mal by sa rozhodnúť, a keď toto rozhodnutie učiní, mal by sa dať na Meno Pána Ježiša Krista pokrstiť od človeka, ktorému dôveruje, alebo ak cíti, že viac miluje svet, tak žiť naplno pre svet. Lebo nedá sa to zrejme na dve strany! Vidíte svojich priateľov s krásnymi ženami, voziť sa na pekných autách, stavajú si krásne nové domy, budujú veľké developérske projekty ako bohovia a vy nemáte prakticky nič a snažíte sa presviedčať sami seba, že vaše šťastie predsa spočíva v niečom inom! Z duchovného prakticky nič po sebe nevidíte - človek, ktorý sa aj vďaka vašim informáciám uzdraví, si žije svoj život, nejaké ustavične stúpajúce štatistiky návštevnosti vašich stránok a väčšina vašej práce je tiež iba virtuálny svet! Keď normálne pracujete, zarábate a nadobúdate krásne veci, niečo z toho aj vidíte, čo podľa mňa tiež človek potrebuje. Ináč je duchovná práca skôr pre iný svet ako pre tento, človek by mal byť sýty sveta keď sa sveta rozhodne vzdať! Hovoria vám, že do hrobu si nič nezoberiete, že všetka krása sveta je aj tak zbytočná, ale mám pocit, že ľudia tomu vôbec nerozumejú - peniaze neboli cieľom, mohli by ste mať všetky peniaze sveta a stále by sa našiel niekto bohatší, alebo niekto, kto má väčšie možnosti. Kto má cieľ peniaze a moc, smrdí to satanizmom aj vrátane všetkých dobrých úmyslov. Čo sa týka napr. nových áut, nemáte za čím banovať ak chodíte v obyčajnom aute, nové autá sú skutočne prostriedky na programovanie ľudí, z hľadiska žiarenia senzorov v kabíne sú až tak bezpečné, že ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a človeku skôr škodia.(vysvetlenie v tomto článku) Cieľom je vybudovať niečo, čo vám sype obrovské peniaze a ešte aj nejakým spôsobom naozaj pomáha ľuďom. Teda niečo vybudovať, vytvoriť a pracovať pre dielo, čo skutočne má zmysel! A to ma bavilo, iba mi dosť dlho trvalo pochopiť, že sa nedá ísť na 160%, v priemere som si zvykol pracovať 16 hodín denne. Mal som pomerne krátku životnosť a za 10 rokov som bol trochu dosť prepracovaný. Kolaps ma vrátil naspäť k Bohu, ale po 8 rokoch som zistil, že nie je dobre ísť ani úplne svetsky, ani úplne nábožensky. A nájsť medzitým nejaký stred sa mi zatiaľ nepodarilo, akoby buď jedno, alebo druhé a k čomu sa prikloníte, tam musíte ísť na 100%. Možno niekto prišiel na to, ako to skĺbiť - obchod a náboženstvo, zarábanie peňazí a skutočnú dobročinnosť, ale v praxi nepoznám nikoho, komu by sa to podarilo! Z účtovníctva jednej nadácie viem, že pre ľudí z toho ide 5%! Ak by som nejakú nadáciu podporil, maximálne tak svoju! Treba ale dodať jednu veľmi podstatnú skutočnosť - ak si vyberiete Boha, a naozaj sa Mu rozhodnete celým srdcom slúžiť, môže sa stať, že sa vám začnú objavovať peniaze! Keď som na niečo potreboval napr. o sto eur viac, vôbec som nevedel, odkiaľ tie peniaze zoberiem, zrazu som mal v peňaženke o sto eur viac a dodnes neviem, či sa oklamal kuriér alebo ako sa to stalo! Takéto veci, že nejako zrazu sa začali "objavovať" aj väčšie sumy peňazí som doteraz pri svojom rozume a všetkom zisťovaní dodnes nepochopil, odkiaľ sa vzali! Na modlitbe ste Bohu povedali, že na nejaký projekt potrebujete peniaze a nech som sa akokoľvek snažil pochopiť, odkiaľ sa to zobralo, nevedel som to logicky vysvetliť, lebo Biblik.sk nikto dodnes nepodporil ani mi nikdy nič neprišlo na účet - objavovala sa vždy hotovosť. Teda, človek, ktorý si vyberie Boha je v skutočnosti veľmi bohatý aj keď nič nemá, pretože nech je kdekoľvek, má nádej, že sa stane niečo, o čom by sa mu ani vo sne nesnívalo! A toto sú veci, nad ktorými čím viac rozmýšľate čím viac sa trasiete, nejako sa cítite ako vydaní Bohu úplne napospas, ako keby bol okolo vás nekonečný priestor, ktorý nijako nemôžete kontrolovať, ale "To" má nad všetkým absolútnu kontrolu, čo je niečo strašné z hľadiska tej nekonečnosti, veľkosti a uprostred toho je niečo ako zrnko prachu vy, aj všetky objavy, celá veda, všetky peniaze sveta, celá ľudská múdrosť aj najvyššie IQ človeka.

Nepoznal som jediného boháča osvieteného, obvykle skutoční boháči neboli ani veľmi múdri, ale zamestnávali ľudí múdrejších a vzdelanejších od seba. Za celý život som poznal iba jediného boháča, ktorý bol naozaj bohatý aj morálne a vo všetkom sa to prejavovalo aj navonok, jeho luxus, krása, vystupovanie, reč, oblečenie, autá, domy - všetko malo eleganciu princa. Skrátka nebol ako väčšina milionárov ani ako Nora Mojsejová. Ostatní milionári čo som poznal boli iba bohatí sedliaci - mali peňazí ako pliev, ale bohužiaľ, bez určitej čistoty charakteru to bola spodina, ktorá bežne vulgárne nadávala a jediné čo ich zaujímalo bol ich matrix, ktorý sa im podarilo dotiahnuť k až impériu, mohli to byť najviac tak vajdovia vo svojej dedine, niektorí sa aj pchali za starostov. Teda oni sú na tom naozaj horšie ako chudobný človek, ale chcú byť šéfovia, majú pocit, že niečo dokázali, pritom stvoriť planétu uprostred vesmíru ťažko dokáže nejaký človek, ak by aj také niečo dokázal, je taký malicherný, keby sa tým pýšil! Hovorí sa chudobný človek - hotová opica! Ale boháč bez toho, že by smeroval k tomu, aby bol naozaj šľachticom, teda človekom ducha, ktorý chce skutočne pozdvihnúť spoločnosť, to je niečo ako bezdomovec! Jeho luxus je smradľavý a gýčovitý, taký nemá v sebe niečo, čomu by sme mohli hovoriť vkus! Nehľadí na nič, drbne vilu, dom, či developérsky projekt hocikde, vôbec nehľadí na nejakú harmóniu s okolím, áno v skutočnosti je to chudák, bohatý sedliak, odroň, ktorý nikdy nebude mať hodnotu ani schudobnelého šľachtica, pretože šľachtic ostáva šľachticom aj ako kráľ aj ako chudobný občan. (PR_30:21-22) Dnes na získanie zákazky či pozície, z ktorej sa určité veci schvaľujú stačí vzdelanie - na vnútornú stavbu človeka sa nehľadí a je smutné, že určité úrady môžu zastávať ľahko podplatiteľní ľudia len preto, že sa nejako dostali k vysokoškolskému diplomu! Je to tak, ako keď si žid za peniaze nadobudol šľachtický titul a naďalej praktizoval úžeru! Svet potrebuje zákony, ktoré nejakým spôsobom predchádzajú rozkrádaniu, likvidácii štátu a ničeniu životného prostredia a na to treba do úradov opäť stavať skutočných šľachticov! Mal by stačiť jediný pohľad na človeka a vidíte, čo je to zač. Ak je boháč a zvrhlík ako napr. Boris Kollár, alebo Andrej Kiska, ktorí nemajú ani znaku po tom stať sa ušľachtilými ľuďmi, nemali by sa o žiadny verejný úrad uchádzať, ale ak je niekto chudobný a schopný, aj keď je cigáň a nemá vzdelanie mal by dostať šancu! Kľudne by mohol byť obyčajný cigáň Ján Berky-Mrenica ministrom kultúry alebo Matěj Nový ministrom financií miesto nejakého Mgr. Ing. Dr. doc. PhD. Vlastne sa nič nezmenilo, v minulosti bola diskriminácia na základe pôvodu, dnes je diskriminácia na základe titulov - a ak chcete byť umelec alebo obchodník, venujete sa tomu už od detstva, na tituly nie je čas - dosiahne ich iba zopár boháčov na zopár svetových univerzitách prístupných pre zopár boháčov, ktorí obvykle aj tak v umení nič neznamenajú, aj keď majú top podmienky! Alebo si boháč kúpi vysokoškolský titul tak ľahko ako si niektorí kúpili vodičský preukaz. (Mnohí dnes akože chodili do autoškoly, majú odškrtané všetky jazdy, ale s ich IQ by ťažko mali šancu urobiť testy, vraj ich spravili, ale väčšina na neoznačených križovatkách nikdy nevie, kto má prednosť - len stoja a čakajú, či ich pustíte alebo im ukážete, že majú ísť. To je zaujímavé, ak sa dá takto spraviť autoškola, určite aj VŠ!)

Umelcom, obchodníkom aj šľachticom sa musíte narodiť, učitelia by si to mali všímať kto je kto! Teda nič sa nezmenilo, schopný človek z chudobnej rodiny ťažko môže zastávať nejaký úrad ak si nejakým spôsobom "nekúpi titul", resp. ak sa nasilu nevtiera do politiky ako žid medzi šľachtu. A čo by mal byť žid príkladom mravnej čistoty, čistotu a zákon (aj ten Boží) dodržiavajú iba navonok, ak neuznávajú Krista a nevedia, kto je ich blížny, vlastne podľa učenia Starého Zákona môže byť ich otrokom každý nežid. A sme doma, diskriminácia na diskrimináciu, nepomôžu žiadne antidiskriminačné zákony! Nikto nebude človeka ctiť na základe úradu, rasy, či šľachtického titulu, ale na základe toho, akým je v skutočnosti človekom. (Dnes vonkajšia pretvárka nemá dlhého trvania, odjakživa som miloval Angličanov a bolo mi cťou medzi nimi žiť, lebo na seba povedali aj to, čo im nevyhovovalo, oni nemajú čo byť v EU, Angličania sú iní ako ostatné národy, v pravom Angličanovi je kúsok skutočného šľachtica! Verím, že praví anglickí Lordi boli skutoční gentlemani a chceli naozaj celkovo pozdvihnúť kolónie a nie ich zotročovať! Ale zase tváriť sa, že ja vám dám pokrok keď mi budete slúžiť je nechutné, už to je vypočítavé, dokonca aj zo Starého Zákona vyplýva, že Boh JeHouVaH chcel ľudí a národ oslobodiť, obohatiť a skutočne pozdvihnúť na vyššiu úroveň myslenia - to je to pravé vzdelanie! Zmysluplný Cieľ musí byť vždy pravý a rýdzi ako zlato! Anglické slovo GOAL (cieľ) je podobné ako GOLD (zlato))

Veľmi nábožní ľudia sú aj dnes obvykle chudobní ako kostolné myši, za 5 eur by si nechali koleno vŕtať, nechajú sa kľudne oklamať podomovým obchodníkom pri podpísaní zmluvy na lacnejšiu elektriku, ale naozaj sa snažia žiť celým srdcom pre Pána Boha. Obvykle sú to ľudia na dôchodku v chudobe a samote - radšej by som sa nesnažil ich napodobňovať, pretože ak ste mladí, potrebujete podľa mňa ešte aj niečo dokázať vo svete, máloktoré ego vydrží úplné zrieknutie sa sveta! Ale skutočne "prerobeného" t.j. znovuzrodeného človeka, ktorý zmenil svoje základné vzorce myslenia som ešte nevidel! Sedliak ostal sedliakom aj keď zbohatol, chudobný ostal chudobným aj vnútorne, aj keď sa dal na vieru. Niečo vrodené v človeku - možno je to charakter, sa asi celkom zmeniť nedá, nech je hociako bohatý alebo hociako nábožný, v podstate ostáva tým, čím sa narodil - treba to mať na pamäti zvlášť pri vstupe do manželstva. A som veľmi skeptický aj k toľkoopakovanej Lazarevovej zmene charakteru skrze pokánie, podľa mňa bude treba najprv ten svoj hriešny charakter sa naučiť milovať a prijať, ináč sa s tým ťažko dá niečo robiť a vôbec milovať Boha. Ťažko môžete milovať Boha, ak vás cirkev učí, že ste len hriešnik a ťažko sa môžete zmeniť, ak najprv presne neviete aký ste, ak sa skutočne nepoznáte a ani vás nikto neučí ako seba poznať! A čo tie vaše dobré stránky, viete hneď povedať aspoň 3, alebo donekonečna namiesto rozvoja tých troch dobrých stránok sa budete zapodievať s tým, že ste hriešnik? V katolíckej cirkvi ľudia donekonečna vyznávajú svoje hriechy, donekonečna sa spovedajú, ale to je tak všetko - je to ľahšie ako nájsť s Božou Pomocou v sebe silu a energiu na to, aby som svoj život a to, čo ma brzdí postupne zmenil. A keď to nejde hneď, ľudia si myslia, že sa to nedá, pritom na podanie svetového výkonu sa musí dlhé roky aj niekoľko hodín denne nejako trénovať. Tu nikto nič nerobí, ani neštuduje ako sadiť a ako pestovať stromy, a všetci revú, že na rozdiel od pár milionárov nemajú les! Prepadajú zúfalstvu a trhajú si vlasy, že chcú byť bohatí a pritom, aby v sebe vybudovali určitú schopnosť alebo vlastnosť na to buď nemajú energiu alebo nie sú ochotní nič investovať, ani čas, ani peniaze, lebo už dopredu vedia, že sa to nedá! Aká je objektívna skutočnosť, je človek iba hriešnik, alebo môže mať aj nejaké božské vlastnosti? Bohužiaľ, ak človek nemá na to intelektuálne, osobnostné a zdravotné predpoklady, (t.j. aspoň priemerné IQ, úprimnú snahu o dobro a čistotu myšlienok, a žiadne akútne psychiatrické ochorenie) bez hlbokej meditácie, kedy si človek čiastočne (zo začiatku aj vlastnými silami) ale predovšetkým za účasti Milosti Božej vybuduje kontakt so svojím vlastným Srdcom, väčšina ľudí v živote tápe a ani Biblia ani Lazarev mu k šťastnejšiemu životu príliš nepomôže. Teda skutoční vodcovia by nemali takými ľuďmi opovrhovať ako spodinou, klamať ich a využívať, ale sa im snažiť pomôcť aspoň niečo v živote dosiahnuť! Pre boháča je ťažké milovať zapáchajúceho chudobného človeka, ale musí sa ho snažiť naozaj milovať, lebo niektorí chudobní vyrastali v takých podmienkach, že to ťažko mohlo byť ináč! A bez pomoci "Zhora" sa ťažko niekedy dostanú na úroveň, že sú aspoň pre spoločnosť trochu prínosní! Lebo aký vodca taký národ, ako hore, tak aj dolu, a keď je horná vrstva špinavá a skazená, ako by mohla byť spodná lepšia? Nevidíte, že to vaša vlastná špina vám začína kvasiť pod nohami? Nepomôže stavať luxusné sídla mimo väčšiny, ak s chudobou nezačnete nič robiť, budete mať výhľad akuráttak na smetisko! Čo ak sa každý musí narodiť ako boháč aj ako chudák? Ako by ste sa potom správali k chudobnému človeku?

Smutné je, že keď máme demokraciu, s kráľom jednajú ako s posledným sedliakom - je to obyčajná špinavosť, aj kráľ je niekedy nútený klamať a podvádzať, lebo tuší, že spodina s ním bude zaobchádzať ako rovný s rovným - aj to je špinavosť, slovo kráľa a slovo žobráka je brané ako keby bolo rovnako platné!

Veľmi pobožní ľudia tvrdili, že vraj vlastniť krásne veci je zbytočné, lebo do hrobu si to nezoberieš a boháčov považovali z nejakého dôvodu za úplných chudákov! Vzťah s Bohom a Pánom Ježišom Kristom podľa mňa nenahrádza medziľudské vzťahy a samota nie je dobrá uprostred mesta. Mužovi nie je dobré byť bez ženy, ani žene nie je dobré byť bez muža. Ale ak človek ani netuší, aké má v živote hlavné smerovanie, ako chce nájsť svojho partnera? Lebo ľudia už nehľadajú lásku, hľadajú momentálne uspokojenie svojich potrieb ako sedliaci, úplne sa vytratilo plánovanie a strategické myslenie - a to bohužiaľ aj z vedenia celých štátov! Hlavné kritérium, o ktorom si človek myslí, že je tým strategickým ako prežiť je - zarobiť peniaze! To je cieľ čo nemá žiadny konkrétny cieľ - rozumiete? Preto ani nikdy väčšina z vás nemôžete zbohatnúť! Ale aké je moje povolanie a čo chcem tejto spoločnosti priniesť? Ste naozaj spokojní s tým, aký máme svet? Alebo už viete, že vy aj tak nič nezmeníte, žeriete odpad zo supermarketov, lebo vraj "na niečo umrieť musíte", očkujete sa, lebo sa bojíte chorôb a častokrát hovoríte slovo "nerieš"? To sú programy pre spodinu, aby ste sa satanským plánom nikdy nestavali do cesty a tie myšlienky "nerieš" a pod. nie sú celkom vašimi myšlienkami! Základom šťastia v živote je, aby ste niekoho naozaj milovali a aby ste cítili, že niekto naozaj miluje vás. V prvomrade by mal človek hľadať lásku a nie sex, a mať nejaké konkrétne ciele, ak teda niekto chce peniaze, tak ako zarobiť/zarábať takú sumu, ktorú si vie predstaviť. Ak ju dosiahne, potom si bude lepšie vedieť predstaviť napr. dvakrát toľko. Ale aj tak, ak človek vlastní oveľa viac peňazí ako potrebuje, má veľa "priateľov" ale stále je pohybovanie sa v spoločnosti pre mnohých lepšie ako samota!

Podľa mňa je lepšie aby sa človek rozhodol, čo v živote chce a aby to robil najlepšie ako vie, zase  nemusí sa snažiť byť príliš spravedlivý , príliš dokonalý a za každú cenu nemusí ísť človek úplne na 100%, dôležité je urobiť dobrú robotu v dobrom čase a nie dokonalú robotu za stratu spústy času! Ak si človek vyberie svet, mal by aspoň poznať Božie zákony popísané v Biblii a žiť bez výčitiek ak sa nemodlí a ak Boha nehľadá, ale snažiť sa žiť v harmónii s Bohom, nejako rešpektovať tie Zákony. To by malo byť to základné vzdelanie, aby človek vedel, že skutočne je v prvomrade duša! My máme myseľ, máme telo, tie odkladáme, podliehajú zmenám, sú to akoby dynamické zložky, ale človek JE predovšetkým duša, ktorá súčasťou Božieho Ducha JE! Teda človek nemôže ani nebyť, ani zomrieť, darmo zabíjajú vrahovia alebo samovrahovia svoje telo, nakoľko ľudské telo človeka tu na Zemi je Božie Dielo, je zločin akýmkoľvek spôsobom telo zneúcťovať (prostitútky, smilníci), poškodzovať, ohrozovať či zabíjať, to platí aj pre narkomanov, alkoholikov, bitkárov, prežieračov, hazardérov so životom a fajčiarov. Človek žije ďalej aj po tom, čomu hovoríme smrť. Človek existuje aj po odložení tela, teda zase Boha totálne ignorovať alebo dokonca žiť s Ním v nepriateľstve je život o ničom, je to skaza a deštrukcia pre jednotlivca ako aj pre svet. Väčšina ľudí Pána Boha a Pána Ježiša Krista nechápe ako svoje vlastné "JA SOM" (Je_žiš/Je_suis/Já_jsu, bibl. SOM (JHVH) Ex. 3:14 oni si myslia, že to je niečo od nich oddelené. Vlastne človek bez Pána Boha a Pána Ježiša Krista nikdy nebude kompletný, ak len verí v Boha a nectí Krista, bude mu stále niečo do kompletnosti - trojjedinosti chýbať, to nikdy nebude harmonický človek, podobne ako nebude harmonický ani človek úplne chudobný ani nadmieru bohatý! Jeden bude kulhať pre nedostatok a druhý sa bude ťažko hýbať pod ťarchou bohatstva! Preto sa pravdepodobne mudrci a proroci z rodu Massa, ktorí zrejme ani neboli odtiaľto modlili: "CHUDOBY ANI BOHATSTVA MI NEDAJ!" Aj stolička je stabilná na troch nohách, človek k životu Pána Boha a Pána Ježiša Krista potrebuje! Teda "Buď Vôľa Tvoja Pane" je vlastne najlepší záujem človeka ako duše, v rozsahu najskôr oveľa viac ako jeden život! No a ak si človek vyberie Boha, mali by byť na to nejaké podmienky, nejaký skutočný kláštor kde je ticho a pokoj, krásne prostredie a ďalej od civilizácie. A mala by mu byť ponúknutá možnosť zotrvať tam ako dlho bude chcieť, pretože kam má človek ísť, ak sa naozaj rozhodne hľadať Boha? Načo má chodiť do práce, keď Božia láska ku ktorej smeruje, modlitby, meditácie, ticho a pokoj mysle prinášajú svetu viac ako práca, ktorú môže robiť nejaký stroj? Väčšina práce dnes je aj tak iba preto, aby ľudia mali čo robiť, mnohé výrobné podniky sú pripravené nahradiť väčšinu ľudí strojmi. Aby sa zase nebral farár alebo duchovný človek ako nejaký darmožráč, čo je vlastne väčšina zamestnacov, ktorých zamestnávatelia majú dotácie a daňové úľavy len preto, aby bolo nejaké pracovné miesto!
Takže skutočné kláštory by mali byť, lebo keď vyjdete von alebo idete do mesta, stále vidíte krásu sveta a zrejme po svete budete túžiť aj keď si do hrobu nič nezoberiete!

Dlho som hľadal nejaký Boží plán, Boh mi žiadny plán konkrétne nikdy neoznámil, akurát viem, čo som chcel odmalička robiť a predpokladám, že to je aj moje povolanie - resp. ten Boží plán ak chcete. Tvrdiť ako populárni americkí spisovatelia, že neexistuje žiadny Boží plán, to je tiež také trápne, ľudia to žerú, ešte svoje primitívne úvahy nazýva niekto "Rozhovory s Bohom!"