Úplné odopieranie kontaktu je zločin na deťoch aj na rodičoch, takzvané "pravidlá" riaditeľa JUDr. Vladimíra M., ku ktorým odmieta priznať, ale tvrdo vynucuje ich plnenie, sú v rozpore s ľudskou prirodzenosťou, poškodzujú psychiku detí aj rodičov a sú v rozpore s Ústavou Slovenska aj s medzinárodnými zmluvami o právach dieťaťa. Ak ste však právnik a k tomu osoba blízka SMERu, ako tento pochybný riaditeľ, môžete dlhodobo bez vážnejších problémov na Slovensku legálne ubližovať deťom, rodičom aj všetkým okolo - a to ešte vraj podľa zákona! Akú dôveru v súdy a v štát môže mať rodič dieťaťa umiestneného v Detskom domove SEMETEŠ?

Ak sudca, čo musí schvaľovať odobratie dieťa rodičom vie, čo sa v Detskom domove SEMETEŠ deje (a to niektorí sudcovia dnes už vedia) je im ľúto, že musia rozhodovať podľa nespravodlivého zákona. Ale potom načo je osoba sudcu, keď môže byť nahradený strojom? Akékoľvek morálne, sociálne a bezpečnostné normy nehrajú rolu, Bohom je tu nejaký zákon, vlastne Bohom sa stala nejaká ideológia pochybného zákonodarcu! Koľkokrát ešte niekto musí z Detského domova SEMETEŠ ujsť, zmrzačiť sa alebo zomrieť, kým sa s tým začne niečo robiť?