ZÁVISLOSŤ NA BOHU SA PREJAVUJE NEZÁVISLOSŤOU OD CIRKVI

13.05.2019 00:14

Zaujímavý krátky článok priniesol server svetlosveta.sk

"Arcibiskup Sheen: Spoveď človeka po rokoch, čo sa nespovedal"

https://www.svetlosveta.sk/slider/arcibiskup-sheen-spoved-cloveka-po-rokoch-co-sa-nespovedal/

 -   -   -

Poznámka Biblik: Podobným životom ako ten človek z toho článku, ktorý sa 50 rokov nespovedal, tak žije značná skupina ľudí, a ani im to príliš nevadí. V skutočnosti porušenie jedného Prikázania je porušením všetkých desiatich. Ale k takému uvedomeniu je už treba prísť hoci aj na kolenách pod Božie Svetlo, Ktorým JE Pán Ježiš Kristus a vidieť seba z "pohľadu" Boha. V nemocniciach som videl prípady, kedy si ľudia na poslednú chvíľu chceli dať "tam hore" niečo doporiadku. Raz to farára naštvalo, že veď čo ho budia v noci - a na svojej kázni vyslovene povedal, nech si to viac nedovoľujú, lebo že aj on sa potrebuje vyspať. Na jednej strane strašná kázeň, na druhej strane strašné zlyhanie cirkvi aj jeho ako človeka, pretože učinil ľudí závislými.

Cirkev ako inštitúcia vcelku zapadajúca do materialistického chápania sveta vedie ľudí viac poslúchať autority ako Boha! Človek je vychovávaný tak, že na komunikáciu s Bohom vraj potrebuje farára, ktorý môže lepšie vybaviť veci s Bohom ako úbohý sedliačik, ktorý pretože bohovedu nikdy neštudoval, tomu vlastne vôbec nerozumie! A často krát ani po dlhých rokoch náboženskej výchovy niet ani stopy v človeku po Bohu, a to dokonca niekedy ani medzi skúsenými bohovedcami. Je nemožné - lebo pre firmu je to nežiadúce, ukázať človeku jeho skutočný stav. Lebo to by sa museli pozrieť na človeka ináč, ale najskôr aj na seba a to už by bol veľký problém. Z učiteľov by boli niektorí zrazu menší od žiakov, organizácia by navonok prestávala byť organizovaná.

Ukázal nejaký farár človeku, ako môže človek komunikovať s Bohom skrze Pána Ježiša Krista vo svojom Srdci? Obvykle v populárnych cirkvách na tom nepracujú, a ak by aj skutočne pracovali, vlastne potom by farárov bolo potreba čím ďalej tým menej, až by prestali existovať vôbec! Áno, náboženstvo je potrebné, ale ak sa človek z tohto bludného kruhu, ktorý bohužiaľ umelo udržiava oficiálna cirkev, pretože je inštitúciou svetskou a nie Božou, nehýbe smerom hore, ostáva sa krútiť vo veciach dole. A tak je to aj s toľko preferovanou spoveďou. Je to skôr potreba vybľabotať niekomu svoje intímne tajomstvá, lebo televízia a globálny trend takto ľudí cielene vychováva. Ako v rozprávke Zlatovláska, kde Čierna pani tvrdo naliehala, aby Zlatovláska prehovorila, čo všetko videla v trinástej komnate! Zlatovláska však pochopila, že láska je na prvom mieste a žiadne tajomstvo nevyzradila, ani pod hrozbou smrti. Nakoniec to žiadna smrť ani nebola - práve ak by bola prehovorila, na veky by bola zatratila aj seba, aj ostatných.

Je to veľmi podobné aj v prípade spovede, príbuzní a známi s mainstreamových cirkví vymasírovaní propagandou ponúkajú spoveď ako zázračnú pilulku, po ktorej ti bude dobre! A keď chceš, aby ti bolo dobre, musíš ju najmenej raz do roka užívať, a k tomu si naštudovať všetky cirkevné predpisy, čo sám nemáš šancu - aj tak by si si to asi nezapätal! Veď na rôzne nariadenia vychádzajú rôzne bezpečnostné aktualizácie, tak radšej drž hubu a počúvaj farára, ktorý už asi vie, čo máš robiť, keď chceš žiť večne. Veď on je na tie záležitosti o Bohu vysvätený, tak je asi predsalen certifikovaný odborník, len mu verte, ináč ste konšpirátori! V cirkevných kruhoch poukázanie na zjavný rozpor s Bibliou ešte aj dnes znamená že vás ovládol satan, v minulosti ste za to mohli legálne horieť! Aj vtedy aj dnes je každý, kto získal zopár radov stúpencov (a s tým obvykle spojenú aj časť svetskej moci) ten jediný pravý a dokonca si začína myslieť, že ho teda musí predsa uznávať aj Boh!

Ak by teraz prišiel Kristus, vyčistil by chrám s bičom, najskôr aj s takými spovedníkmi aj s tými, čo si chcú len tak niečo o sebe vy(s)povedať. Je to obyčajné kupčenie, lacné predávanie odpustkov, teraz akože zadarmo, ale na tento náboženský blud sa skladáme všetci. A dopláca na to celá spoločnosť.

Človeka, ktorého skutočne mrzia jeho hriechy, može ich vyznať priamo Bohu, ani netreba k tomu volať farára. Ak by človek úprimne volal na Boha do svojho srdca, Boh by svoje dieťa nenechal len tak. Len ľudia si myslia, že Boh je niekde hore. Ani o Mene Pána Ježiša Krista nemajú ani potuchy, čo vôbec Jeho Meno znamená. On je ten Most, Ktorý Vás spája s Bohom, je to Vnútorné spojenie, o Ktoré ak stojíte, milostivo je Vám dovolené Ho ešte dočasu nadviazať. Existujú prípady, kedy to už nejde, niekedy zomierajúci (ale pritom ešte ako živý pobehujúci človek) sa už modliť ani volať na Boha nedokáže, možno dokáže ešte zavolať farára, ale ak sa hovorí, že nikdy nie je neskoro, tak vtedy je už neskoro. Zdá sa, že takí ľudia v takomto strašnom stave duše potom rýchlo aj fyzicky zomierajú, predsieňou niekedy býva psychiatria, opakované hospitalizácie, a problémy s osudom (príp. aj s deťmi), ktoré človek nepochopil ako varovanie a šancu na návrat k Bohu.

Človek dostáva v živote toľko šancí poznať Božieho Syna Pána Ježiša Krista - ten najcennejší dar od Boha - Život Sám, Ktorý má človek len v Ňom. Ak o Neho celý život niekto skutočne nestál, a chce si len kdesi "tam hore" dať nejaké veci do poriadku, "tam" to tak nefunguje, že by sa dalo niečo podobným spôsobom ako v tomto svete nejakými bočnými chodníčkami vybavovať! Len ľudia si už na to zvykli, nie oni sú na Boží obraz, ale majú Boha na svoj obraz, bohužiaľ aj za pomoci cirkvi. Raz jeden mladý drzý bezdomovec, ktorý sa kôli drogám, tetovaniam a kopou piercingov podobal už skôr na nejakú príšeru vyhlásil: "Nie Boh stvoril človeka, ale ľudia si stvorili Boha." (niečo podobné som počul opakovať od jedného mladého dievčaťa - teraz je toto môj boh, a teraz zase tamto) Akoby program, ktorý káže mladým, čo majú uctievať. (hudbu, idoly, vlastné názory, či názory autorít) Najlepším nástrojom na ovládanie človeka je bezbožnosť, lebo potom si človek ako nejakú hlboko zakódovanú potrebu, boha začne vytvárať...

Čo spravil na jednej strane hlúpy (nevedomý) a na druhej strane potom už múdry (vedomý) Márnotratný syn (Lukáš 15:11-32) keď už naozaj bol zo seba zhnusený, keď už naozaj chcel niečo so sebou robiť a bezvýhradne poslúchať svojho otca? Radšej chcel zvyšok života stráviť ako najposlednejší sluha v otcovej prítomnosti, ako si užívať života, ktorý aj tak raz bez Boha dôjde a pominie, pominie aj keby ste si vytvorili najlepšie zásoby! A potom čo? Keď životný čas vyprší? Koľko chudákov a najmä boháčov uvidí, že celý život o Pána Boha - svojho skutočného Otca, vlastne vôbec nestáli? (Dieťa nemá otca, pokiaľ o ňom nevie. U boháča je to podľa mňa horšie kôli väčším premárneným možnostiam) A stále chcú mnohí Boha oklamať rozumom, robiť svinstvá a miesto sebaodovzdania svojho života Pánovi Ježišovi Kristovi sa ešte chvíľu opíjať, ešte chvíľu zabávať... Veď oni Bohu vlastne vôbec neveria, myslia si, že žiť si po svojom vedia predsa lepšie! Lebo ak človek chce, a ťahá ho to do sveta, aj s tým Boh dokáže niečo urobiť - ak človek chce, tak predsa nič nie je tak ťažké, aby sa to nedalo s Božou Pomocou zmeniť k lepšiemu! Akoby sa nechceli duchovne hýbať ľudia - atrofia duše! Ale tento úbohý žalostný stav lenivosti duše je mnohým úplne ukradnutý, a potrebujú Boha ako nejakú upratovačku, kedy ich život po fláme páchne zvratkami a začína im to už vadiť. Chcú len odstrániť zvratky, a trochu ak nevládzu sami, tak s Božou pomocou poupratovať, a hurá, ďalej robiť bordel, ďalej sa váľať v blate! Ale veď táto Zem je pre ľudí od Boha v prenájme, rovnako ako aj toto telo a myseľ, a raz nám bude vystavený účet! Ani človek nedáva obvykle byt do prenájmu len tak, chce z toho nejaký úrok, a človek dostal od Pána Boha život na to, aby Jemu doniesol úroky, aby vytvoril vo svojom živote nejaký skutočný zisk, teda priniesť či vybudovať za ten svoj krátky čas na Zemi nejakú skutočnú hodnotu! A čo chce človek ponúknuť Všemohúcemu Bohu, Ktorý už videl všetky diela, Ktorý na začiatku tvorí, potom udržiava pri živote a nakoniec aj tak pohlcuje všetky Vesmíry? Nie je to náhodou iba život sám - to jediné, čo vlastne človek môže Bohu ponúknuť? V kresťanstve sa učí odovzdanie života Pánovi Ježišovi Kristovi. Ako prejav pochopenia, že človek to sám nezvládne a už ani sám v živote nechce byť, vlastne že už si nechce robiť po svojom, lebo aj tak - bez úplného podriadenia sa Bohu to dopadne ako vždy. My nie sme stvorení existovať ako od Boha oddelené bytosti, tak to JE, a môžete to buď uznať, alebo žiť len vo svojej hlave, čo obvykle pri  náraze na realitu  končí poškodením fyzického alebo psychického zdravia, niekedy smrťou či zánikom civilizácie. Veď to je varovanie pre ľudí, ktorí ešte žijú, že ešte majú šancu Pravdu hľadať a nachádzať, lebo jedného dňa, ktorý je skutočný ešte za života, vôbec nie až po smrti, to u niektorých ľudí je presne takto:

"Ale vám hovorím, že mnohí prijdú od východu aj od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom kráľovstve, ale synovia kráľovstva budú vyvrhnutí do zovnútornej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami."        Matúš 8:11-12

 -   -   -